Čo sa človek dozvie, keď je zvedavý. Je Korán nedotknuteľný a nie je táto svätá kniha iba plagiátom Biblie?

Môžeme to brať ako laici, amatéri, ignoranti, neznabohovia alebo hlupáci na spôsob ateistov. To agnostici, to už je vydarenejší stupeň poznania. Agnostik hľadá, nevie, zúfalo chce niečo objaviť, len mu k vyššiemu schodku chýba dar spojenia intelektu a viery. Hovorí sa tomu o krok ďalej.

Potulujúc sa po rôznych letiskách, občas kúpim aj to, čo nechcem a niekedy sa to vydarí. A tak som si raz domov priviezol z letiska Ben Gurion sprievodcu pre hlupákov – „The Complete Idiot´s Guide to UNDERSTADING ISLAM. Autorom je na islam konvertovaný moslim pod adoptovaným menom Yahiya Emerick, ktorý kedysi býval kresťanom, ale to pravé orechové ochutil až po prestúpení na tú „najlepšiu“ vieru. A jednoduchosť tohto náboženstva mu učarovala. Už nemá Božiu Trojicu, nemôže sa stať, že Boh môže mať syna (smiešne, pravdaže, Boh a mať syna!), namiesto Trojice predostiera pohotovo päť pilierov Islamu. Vlastne by si Y. Emerick veľmi dobre rozumel aj so židmi, tí by ho hladili aj po lysine, ale iba pod jednou podmienkou. Museli by priznať, že sú iba náboženská skupina – „židia“ – a nie Židia, národ. A vzťah Židov aj židov sa v celej knihe tohto autora hororov (tužil sa, kníh spísal dosť, tu sa však zaplieta do riskantných historických polôh). Lenže je tu chyba: židov, a už vôbec nie vojnami obitých Židov, nijakým dejinným príbehom (dnes je v móde používať pojem „naratív“) už neviete obalamutiť, majú svoj príbeh, svoje legendy, svoju zem, naspäť svoj Jeruzalem, svoje moslimami znesvätené hroby.

Áno, moslimovia sú nekompromisní monoteisti, našli si však náhradu Boha v Prorokovi a jeho básnických skladbách, ktoré až príliš podozrivo pripomínajú Bibliu. Majú aj Ježiša, len to nie je Syn Alláha. Majú aj matku nášho Ježiša, len ju trochu premenovali – kalap dolu – neurobili z nej ďalšiu božskú osobu. Kresťania ich majú od apoštolského vyznania viery už dosť a myslím si, že už aj stačilo, ak im nestačil príbeh Jeremjáša proroka.

Tak ako to vlastne bolo?

Sme iba dedičmi starého príbehu zhusteného do dvoch kníh Zákona. S ich súzvučnosťou alebo „disonanciou“ si radšej nechcime lámať hlavu, my VERÍME a to je trochu viac ako vedieť. Duchovný rozmer sveta jedného prežitia za to stojí. Tak aspoň myslia Židia, Slováci takú brutálnu voľbu „buď – alebo“ nezažili ani v zdiskreditovanom Felvidéku. Tak sa pekne držme pri NATO a nenariekajme. Skromne sa domnievam.

Mám po ruke – okrem inkriminovaného textu Y. Emericka – iba dve verzie Koránu v našich čitateľných jazykoch. Jeden z nich je chaotický, slovenský preklad a bez príslušného poznámkového aparátu, vydaný v Žiline v roku 2001. Druhý preklad – do češtiny – spravil už na profesionálnej úrovni Ivan Hrbek (Akadémia vied ČR 1972). K súram máte poznámky aj vysvetlivky, inak sa totiž ako laik v Koráne ťažko vyznáte, podobne ako to nezvláda väčšina moslimov. Korán je zbásnená Biblia. Ak chceme byť zlí, tak prosím: plagiát! Soráč, som bývalý pedagóg a tak trochu by som mohol rozprávať…