Hrozí Európe občianska vojna? Alarmisti z USA ako Elon Musk a JD Vance tvrdia, že áno

Európa sa opäť raz dostala na prvé stránky svetových médií. Palcové titulky od Južnej Afriky po Kanadu prestali ignorovať nepokoje vo Francúzsku, ktoré už zasiahli aj Paríž, televízie ukazujú horiace autá, črepiny z výkladov, vyrabované obchody, útoky na radnice.

Tieto obrázky a komentáre k nim vyvolali medzinárodnú diskusiu o tom, kto za to nesie vinu. Elon Musk, podľa časopisu Forbes vraj momentálne najbohatší muž sveta, ktorý prestal pracovať pre Donalda Trumpa ako hlavný poradca, ale rád sa mieša do globálnej politiky, už viackrát varoval, že veľká a rýchlo sa rozrastajúca skupina obyvateľstva s inými hodnotami, skôr či neskôr povedie k brutálnej kolízii. Tento názor zopakoval aj na jar tohto roka v preslávenom interview. Hoci Musk pre Trumpovu administratívu už nerobí, aktívne podporuje pravicových politikov všade vo svete.

Nezaostal ani americký viceprezident JD Vance, ktorý už dlhšie nevynechá žiadnu príležitosť kritizovať európsku migračnú politiku a nešetril ju ani teraz. Podľa neho západní liberáli v mene rôznorodosti a súcitu integrovali tretí svet do Francúzska, cituje ho agentúra Reuters. Vance má za to, občianska vojna v Európe nehrozí, už sa začala. Tento viceprezidentov výlev smeruje predovšetkým k americkému voličovi nedlho pred novembrovými voľbami do Kongresu a Vance chce voličov presvedčiť, že Trumpova prísna imigračná politika je správna. Varuje ich pred európskym modelom a domácimi demokratmi, na ktorých sa republikáni, podobne ako na liberálov, pozerajú ako na ľavičiarov, čo je v USA nadávka. A naznačuje, že demokrati chcú Američanom ukradnúť budúcnosť a dostať ich do rovnakej kaše, v ktorej sa pohybuje Európa.

Študentom sa demonštrácie vymkli z rúk

Prezident E. Macron pôsobí dosť bezmocne. Na jednej strane sú síce Francúzi na periodické narušenia verejného poriadku zvyknutí, ale od prezidenta potrebujú uistenie, že sa nebudú šíriť. Macron tvrdí, že násilnostiam zabráni, páchateľov potrestajú, ale sám už nemá čo stratiť. V úrade prezidenta v máji 2027 aj tak končí. Francúzska Ústava mu neumožňuje ďalej kandidovať, takže svojim voličom nebude musieť skladať účty, ak krízu nevyrieši. Pritom francúzske úrady študentom ustúpili a uznali niektoré z ich požiadaviek ako oprávnené, lenže to už iniciatívu prevzala extrémna ľavica z Nepoddajného Francúzska (La France insoumise) a niektoré odborové zväzy, ktoré požadujú zvýšenie platov a predovšetkým imigranti z tretích krajín. Pripomínam, že Francúzom už pred dlhými rokmi niektorí vizionári sľubovali štvordňový pracovný týždeň pri šesťhodinovej pracovnej dobe. No kto by sa tam z Afriky, Stredného východu a Pakistanu nehrnul? Veď to znelo ešte lákavejšie ako sľub urobiť zo Slovenska „Švajčiarsko o tri roky“.

Tak kto násilné nepokoje vyvoláva?

Šéf „Nepoddajného Francúzska“ , ktorý prehral v prezidentských voľbách v roku 2022 a skončil až na treťom mieste, však obvinenia zo škodenia Francúzsku odmieta zvláštnym argumentom: predsa vyzval na ukončenie vandalizmu. Jeho protivníci to považujú za trápne, pretože od počiatku verejne nepokoje podnecoval.

Prihlásila sa aj európska pravica, menovite G. Wilders z Holandska, Maríne Le Penová a mnohé iné politické postavy. Svätý otec sa neozval, aj tak by nemieril adresne na imigrantov a všeobecné výzvy z Vatikánu na pokoj a lásku majú nulovú hodnotu.

Exhibicionisticky reagoval známy poľský europoslanec zo strany Právo a Spravodlivosť (Pis), ktorý šíri video, v ktorom sa pohybuje v nočnej a nablýskanej Varšave bez ochranky. Video je vyzývavo určené európskym inštitúciám a má ukázať, že toto mesto je bezpečné a vďačí tomu za odmietnutie tlaku EÚ, ktorá nalieha na prerozdeľovanie kvót utečencov.

Udalosti vo Francii zarezonovali silno aj v Austrálii. Pauline Hansonová, predsedníčka radikálne protiprisťahovaleckej politickej strany One Nation považuje európsky experiment za hazard a tvrdí, že Austrália neurobí takú chybu ako Francúzsko, pričom ako odstrašujúci príklad spomína aj Nemecko, Veľkú Britániu a Belgicko. Nevedno, či je s utečeneckým problémom ešte možné niečo robiť, za riziko občianskej vojny však nestojí. Alebo ako dlho Európa vydrží hrať sa na „oslík, otras sa“?

215