Prečo Maďarsko podporovalo politiku amerického prezidenta a prečo je aj Fico Trumpom taký unesený, sa nemusíme zamýšľať

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay/tiburi

Prípad bývalého maďarského premiéra Orbána bol od počiatku jasný. Tomu človeku nešlo o ochranu maďarských menšín v zahraničí, ale o to, ako ich dostať pod jednu strechu maďarského štátu. Preto húževnato stranil Rusku, ktoré sa rozhodlo zmeniť povojnové územné usporiadanie v Európe. S Ficom to je iné. Ten človek vidí v Rusku zrejme stále Sovietsky zväz, a ak Putin nenávidí NATO a bojí sa Európskej únie, úplne živočíšne a transparentne ho nasleduje.

V týchto dvoch krajinách, v Maďarsku a na Slovensku, sa Trump stal niečím ako poslom mieru, keď začal byť zhovievavý voči Kremľu a pripustil možnosť jeho teritoriálneho rozšírenia na úkor suverenity iných. Na Slovensku sa proruská orientácia dala ešte prikoreniť slavjanofilstvom, ktoré, podobne ako trebárs v Bulharsku, rezonuje u značnej často obyvateľstva. A keďže Rusko je považované za nositeľa tejto idey, hoci nešlo až tak o lásku ku Slovanom, ale o panslavizmus, t. j. nadvládu nad ostatnými Slovanmi, každý, kto sa so zbraňou v ruke postaví expanzii Moskvy, je darebák. Ak ak je tento darebák z vlastných radov tak ako Ukrajinci, potom sa naňho znesie nenávisť a odopieranie práva brániť sa. A pretože sa americký prezident de facto postavil na stranu Ruska a proti Ukrajine aj za cenu zmeny hraníc, vytvorili si z neho ak nie prechodnú kultovú postavu, tak aspoň po dlhom čase konečne obľúbeného prezidenta. A to, prosím, prezidenta veľmoci, ktorá kedysi zohrala hlavnú úlohu pri porážke a rozpade Sovietskeho zväzu!

Napriek určitým výkyvom v orientácii je Trump na strane Ruska

Ak si dáme tú prácu, že zhrnieme dostupné informácie agentúr ako DPA, AP, Reuters alebo Bloomberg, Trumpovi „mieroví vyslanci“ Witkoff a Kushner navštívili Moskvu dvanásťkrát a Kyjev len raz za posledný rok a pol. Trump požadoval, aby Ukrajina prestala zasahovať ruské ropné rafinérie, ale nikdy nepožadoval, aby Rusko prestalo bombardovať ukrajinské rafinérie a ukrajinskú elektrickú sieť. Očakáva, že Ukrajina jednostranne prestane útočiť na Rusko, nikdy sa nepožadoval to isté od Ruska.

Trump opakovane médiám povedal, že ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý ďalej vedie krajinu po jej napadnutí inou, oveľa väčšou krajinou, by mal „uzavrieť dohodu“. To isté však nehovorí o Putinovi. Trump nazval Zelenského „diktátorom“ napriek tomu, že bol demokraticky zvolený, ale nikdy tak nenazval Putina, ktorý je pri moci už tretie desaťročie a z pohľadu západných kritérií je ťažké neoznačiť ho za diktátora. Trump požiadal Ukrajinu, aby sa vzdala územia, ale nikdy nevyzval Rusov, aby urobilo to isté. Chce na Ukrajine nového vodcu, poddajnejšieho a poslušnejšieho, ale nevyzval Rusko, aby si svojho lídra tiež vymenili.

Najnovšie oznámil zrušenie „ropných“ sankcií proti Moskve, čím bude priamo napomáhať financovaniu ruskej vojnovej mašinérie. Znova a znova, keď je Rusko v úzkych, Trump hodí Putinovi záchranné lano. Keď asymetrická diplomacia neustále vyžaduje jednostranné ústupky od napadnutých, zatiaľ čo výdatnými diplomatickými, politickými a finančnými sústami kŕmi uzurpátora, predstieranie nadstraníckosti je trápne.

Trump dokonca na určitý čas prerušil s ukrajinskou stranou vzájomnú výmenu spravodajských informácií, ktoré dovtedy službami Starlink a Sterrshield varovali Kyjev pred ruskými vzdušnými útokmi a uľahčovali ukrajinským dronom zacielenie na ruskom území. Jeho minister zahraničia M. Rubio tvrdí, že prezident o tom nevedel, čím padá zodpovednosť na E. Muska (Wall Street Journal). Vyvstáva otázka, či náhodou v USA neexistuje „dvojvládie“? Trump ale prijal aj Putinov návrh na trilaterálnu konferenciu USA-Rusko-Čína, na ktorej sa tieto krajiny majú vraj venovať Ukrajine. Samozrejme, bez jej účasti.

Geopolitické príbuznosti

Oboch lídrov – Putina a Trumpa – spájajú aj geopolitické vízie. Ak chce Putin vytvoriť z Ukrajiny „Nové Rusko“, Trump chce premenovať americký štát Nové Mexiko na „Novú Ameriku“ a Mexický záliv na „Americký záliv“. Svoje choré ilúzie pripojiť Kanadu k USA alebo sen privlastniť si Grónsko sú známe už dlhšie. Neschopnosť vyjednať spravodlivý a rýchly koniec najväčšieho a najsmrteľnejšieho aktívneho vojenského konfliktu na svete ho strápňuje rovnako ako Putina jeho nemohúcnosť zraziť Ukrajinu v niekoľkých prvých dňoch „špeciálnej vojenskej operácie“.

Porovnanie s historickou realitou

Kritizovať Ukrajinu za to, že sa bráni proti útočníkom je, ak si dovolíme porovnanie, podobné, ako keby Churchill pokarhal de Gaulla a otvorene odsúdil protinacistickú résistance v jej boji o oslobodenie ich krajiny. Trump robí práve to. Podráža dlhoročného spojenca – Ukrajinu – a kryje sa smiešnym rozhorčením, že v tejto vojne „umierajú ľudia“. Nuž, keby „bolo bývalo“ Nemecko nevpadlo do Poľska, Francúzska a inam, poprípade Rusko do Gruzínska a na Ukrajinu pod zábavnou zámienkou, že musia chrániť svoje menšiny, ľudia by neumierali. Škoda, že Trump nie je ochotný – podobne ako neborák slovenský premiér – toto ruskému prezidentovi nekompromisne podať.