Komentár V. Zdraveckého: Na páchanie trestnej činnosti musí mať verejný činiteľ vytvorené podmienky

polícia, PZ Ilustračná snímka. Zdroj: PZ SR

Na verejnosť prenikli zaujímavé fakty o dvoch podobných prípadoch. Jeden o agentovi inšpekcie Jánovi K., ktorý pôsobil na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA), druhý o Marekovi M. z Úradu zvláštnych policajných činnosti (ÚZPČ). Obe zložky patria pod policajné prezídium a dajú sa označiť pojmom špeciálne policajné jednotky.

V oboch prípadoch sa jedná o zlyhanie, ktoré verejnosť vníma zvlášť citlivo, pretože je tu deklarovaná snaha o očistu týchto špecializovaných služieb. Obidve zložky disponujú silnými právomocami, od možností vykonávať zásadné zásahy do ľudských práv a slobôd, ako sú domová prehliadka, zaistenie majetku a osôb pre účely trestného konania, sledovanie, odpočúvanie a podobne.

Ak na verejnosť preniknú podozrenia o páchaní závažnej trestnej činnosti týmito príslušníkmi,
oprávnene to vyvoláva otázky, neistotu a nedôveru v právny štát. Navyše, ak čelný predstavitelia polície nevedia rukolapne tieto podozrenia vyvrátiť, tým ubezpečiť, že zdroj tohto konania je identifikovaný a je ho možné systémovo eliminovať. A to už máme upravený zákon o štátnej službe č.73/98, ktorým možno odvolať funkcionára PZ bez udania dôvodu.

Ku pozitívnym zmenám prispeli personálne zmeny v NAKA, kde do funkcií boli menovaní ľudia
zo špecializovaných tímov, ako sú Fénix a Očistec a podobne. Treba však dodať, že sa jedná
o úzky okruh ľudí, ktorí sa navzájom poznajú a zároveň sa ozývajú hlasy, že tým dôvodom, pre ktorý ich vymenovali, je, aby tieto tímy boli neskôr zrušené.

Ján K. bol dlhoročný policajt, dokonca po reorganizácii v roku 2019 sa mal stať funkcionárom. Veľmi dobre si pamätáme slová vtedajšieho Prezidenta PZ, že tam ostali najskúsenejší a najlepší policajti. V jeho prípade si na jednoduchom príklade vieme utvoriť obraz o tom, na aké hlboké zlyhanie tými skutkami, ktorým čelí, sám poukázal. Z toho dôvodu môžeme hovoriť o systémovom zlyhaní, nakoľko ho inšpekcia využila ako svojho človeka v prípade odhaľovania trestnej činnosti vlastných kolegov v NAKA. Plat spolu so všetkými príplatkami oproti radovému policajtovi trebárs na dopravnom inšpektoráte, rátajúc aj výsluhu rokov, je skoro dvojnásobný. Nehovoriac o atraktivite práce policajta v NAKA. Tu je dôležité povedať, že deviati z desiatich by si túto prácu vážili a ani len by nepremýšľali nad tým, že budú predávať informácie alebo brať úplatky.

Prečo sa to teda stalo? Ako je možné, že bývalý legionár prešiel prijímacím konaním, detektorom lži a psychotestami? Služba v cudzom vojsku je trestným činom, napriek tomu mu bola vydaná previerka NBÚ. Prvý, kto si toto mal všimnúť, bol jeho priamy nadriadený. Nielen kvôli tomu, že ho mali poznať, ale hlavne preto, že ho mali kontrolovať. Na páchanie trestnej činnosti musí mať verejný činiteľ totiž vytvorené podmienky. Voľnosť, protekcionizmus a falošná lojalita ku nadriadeným, neskoré príchody do práce, rôzne výhody vo forme služobného vozidla po pracovnej dobe, tým všetkým sa to začína. Človek stráca sebakontrolu, cíti sa neohrozený, okolie ho berie ako hrdinu. Tomu sa hovorí v odborných kruhoch „rambovstvo“. A takto opitý mocou stráca člen PZ mantinely a začína veriť, že “na neho neprídu”, ak niečo začne zneužívať. Preto je v krajinách Európskej únie bežné, že točia policajtov po rôznych pozíciách, od dopravnej služby po poriadkovú a podobne. Aby nevznikali väzby za účelom prospechu, falošné kamarátstva, ktoré nezriedka vedú až ku zneužívaniu výhod a poškodia meno celej organizácii.

Už v minulosti tu boli prípady, kedy sa podriadení takpovediac delili alebo odovzdávali časť odmien svojim šéfom. Buď o tom, čo robí, jeho šéfovia vedeli a kryli ho, alebo to prehliadali. Navyše si ho vybrala inšpekcia ako svojho človeka, ktorému musela dôverovať. Pracoval s utajovanými skutočnosťami, vytváral spisy a získaval informácie, pričom časť trestnej činnosti, z ktorej je podozrivý, páchal s osobou, ktorá mu dávala informácie. Mal prístup ku informáciám od iných jednotlivcov z jednotky. A toto museli vidieť aj iní. Kolegovia, členovia gangu, kde informátor pôsobil, nadriadení a samozrejme by to mala vidieť inšpekcia, ktorá zo zákona stíha policajtov za rôzne formy protiprávnych konaní. Navyše, ak bral od svojho informátora úplatky, ako sa spomína: auto, nejaký stavebný materiál a podobne, muselo byť jasné, že jeho neriadia v prostredí kompetentní, ale prevahu nad ním si získal človek, ktorý proti nemu aj neskôr vypovedal ako svedok. Toto sa preto nazýva systémové zlyhanie a rozklad, lebo štát platí obrovský aparát ľudí (NBÚ, SIS, inšpekcia, hierarchizované štruktúry funkcionárov v PZ), ktorý takéto riziko majú vedieť identifikovať a včas urobiť opatrenia na nápravu.

Nestalo sa. Naopak, menovaný ako agent získal dôveru a dokonca sa rozhodol žiť na úteku. Takýto život vôbec nie je jednoduchý, potrebujete krytie, veľké množstvo peňazí. Falošnú identitu, lekársku starostlivosť alebo ošetrenie na úteku a logistickú podporu, ktorú si sám podľa mňa nedokáže zabezpečiť. Navyše, ak je pravdou, že bral úplatky v aktívnej službe vo forme stavebného materiálu, asi veľké finančné zázemie nemal ani v tom čase, tobôž nie ako výsluhový dôchodca. Preto je tu možné podozrenie, že mu niekto pomáha, platí ho alebo ho dotuje. A nie je jediný, kto z bývalých funkcionárov je na úteku v zahraničí. Napriek tomu však bol bývalý funkcionár NAKA Branislav Z. videný v Poprade, a to po rekonštrukcii smrti bývalého prezidenta PZ Milana L. Objavili sa podozrenia aj v prípade Mareka M., že jednak pôsobil ako vybavovač alebo že sa dokonca dostal ku citlivým informáciám pred zadržaním. Sám som počas môjho pôsobenia v polícii upozornil na rôzne podozrenia, čo sa rýchlo otočilo proti mne. Na odbore NAKA, kde som pôsobil, fungovala už v tom čase podobná skupina policajtov s prezývkou „alfa tím“, ktorá požívala silné výhody a podporu vtedajšieho vedenia. Verejne prezentovali svoju silu a dnes už niektorí jej členovia čelia trestnému stíhaniu podobne ako vyššie spomínané osoby. Kritika v týchto kruhoch je nežiadúca. Navyše, keď som bol zaradený ako žiadateľ o ochranu v zmysle zákona o protispoločenskej činnosti, zistil som, že táto ochrana
je v praxi veľmi slabo vynútiteľná.

Autor je investigatívny novinár.