Na Slovensku to podľa sčítaní obyvateľstva v r. 2001, 2011 a 2021 nie je s náboženstvom zatiaľ také bezútešné ako v susednom Česku, najmä v jeho nemoravskej časti. “Neznabožstvo” sa stalo českou národnou identitou azda ešte viac ako u Švédov, tí ale majú aspoň formálne štátnu (luteránsku) cirkev.
Slovákom sa síce nepodarilo vyrovnať sa ekonomicky “českým krajom” (klasické zariekadlo všetkých zjazdov KSČ pred rokom 1989), ale v jednom aspekte doháňajú Čechov úspešne: V úpadku religiozity.
Predbežné výsledky sčítania obyvateľstva na Slovensku potvrdili, že historická kultúra na naďalej
sekularizuje. V tradične katolíckom národe sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo len 56 % obyvateľstva. V roku 2011 to bolo ešte 62 %, predtým, podľa sčítania z roku 2001, dokonca 69 %. Pohoršila si aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni), za ktorou stálo v roku 2001 ešte 7 % kresťanov, v r. 2021 to už bolo 5,3 %.
Relatívne dobre sa darilo Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá ľahko zvýšila počet veriacich na 4 % stúpencov (v r. 2011 to bolo 3,8 %), zatiaľ čo jej úhlavný konkurent – Pravoslávna cirkev – sa stabilne drží pod jedným percentom, ale opäť ho nezdolala. Nad 1 % (konkrétne s 1,6 %) sa udržala Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni), aj tá však “utrpela” straty. Všetky ostatné štátom registrované cirkvi a náboženské spoločenstvá neprekonali hranicu jedného percenta a môžeme konštatovať, že Slovenská republika má len štyri relevantné cirkvi, z ktorých bezkonkurenčne čo do počtu tých, ktorí sa k nej hlásia, tradične stále vyčnieva tá rímskokatolícka.
Prepad ostatných cirkví a náboženských spoločností sa dal očakávať. Na Slovensku je ich registrovaných takmer 20, niektoré z nich majú len niekoľko tisíc alebo iba stoviek príslušníkov, popr. priaznivcov. Štát navyše toleruje (t. j. eviduje) aj množstvo tých náboženských spoločenstiev alebo skupín, ktoré nie sú oficiálne registrované. Delí ich na neregistrované náboženské skupiny, synkretické náboženské skupiny (napr. Scientologická cirkev) a iné kresťanské neregistrované spoločenstvá (napr. Hare Krišna), tých sú na Slovensku dokopy desiatky, ale v obyvateľstve zohrávajú zanedbateľnú úlohu, okrem toho preto, že im chýba domáca kultúrno-historická základňa.
Bezprecedentne však narástla skupina ľudí “bez vyznania”. Ak sa k tomuto vyznaniu bez vyznania v sčítaní v r. 2001 prihlásilo 13 % ľudí a v r. 2011 13,4 % , v r. 2021 to už bolo 23,8 %. V tomto ale spočíva “zrada” položených otázok, pretože tie sa pýtajú na príslušnosť k denominácii, cirkvi alebo náboženskému spoločenstvu, nie na “vieru”. Odpoveď na otázku o náboženskej príslušnosti navyše nebola povinná, takže množstvo respondentov na ňu vôbec nereagovalo. Narábať s týmito percentami alebo počtami ako s vierohodným materiálom v prospech “ateizmu” je veľmi odvážne. Ak by sme to vnímali takto lineárne, tak najvyšší počet “neznabohov” vykazuje Bratislavský kraj (40 %). Spomedzi rímskokatolíckych veriacich potom bezkonkurenčne vedie oravský okres Námestovo (92,4 %). V otázke pohlavia inklinujú k náboženstvu spravidla viac ženy ako muži. To nič nemení na skutočnosti, že zo Slovenska sa (v dobrom aj v zlom) stáva čoraz viac sekulárnejší štát.
Autor je bezpečnostný analytik.