Dnes má meniny: Marcel
V USA sa za závažné prehrešky odvolávajú v parlamente prezidenti, v Spojenom kráľovstve premiéri. V Amerike má hlasovanie v rukách Snemovňa reprezentantov so Senátom ako následným súdom, v Británii má hlasovanie o dôvere v rukách Dolná snemovňa. Táto inštitúcia 6. júna 2022 rozhodovala o zotrvaní vo funkcii kontroverzného a vzhľadovo zaujímavého britského premiéra.
Odvolávanie sa uskutočnilo na pozadí dvoch významných dátumov pre britskú históriu. Dňa 6. júna, keď britská kráľovná oslavovala 70. výročie nástupu na trón, odvolávanie iniciovala nespokojná časť Johnsonovej Konzervatívnej strany – toryov. Mnohí iní konzervatívci to považovali za nevhodné, keďže táto strana má silné monarchistické cítenie. Druhé výročie sa týka začatia legendárnej operácie Overlord, teda vylodenia západných spojencov v Normandii v roku 1944, ale to už na proces zbavovania dôvery v parlamente nijaký tieň nevrhlo.
Partygate a údajné iné prešľapy Borisa Johnsona
Spúšťačom vládnej krízy boli potvrdené informácie, že premiér porušoval protipandemické nariadenia a usporadúval v čase uzávery vo svojom sídle na Downing Street večierky, k čomu sa inak Johnson priznal a ospravedlnil sa za to.
Dôvod k nespokojnosti má aj verejnosť. Podobne ako inde v Európe, aj v Británii majú krízu. V obchodoch sú nedostupné niektoré druhy tovaru, na čo Briti nie sú zvyknutí, inflácia v tomto roku dosiahla 9 %, pokračuje zdražovanie. Rebeli v Konzervatívnej strane premiérovi vytýkajú spôsoby stredovekého monarchu, “kultúru porušovania zákonov” a zbytočné zhoršovanie vzťahov s EÚ idúcich za rámec brexitu. To sú len veľmi všeobecné obvinenia, protestanti v Johnsonovej strane skôr zohľadňujú prieskumy verejnej mienky, v ktorých momentálne vedú ľavicoví labouristi.
Treba zdôrazniť, že akcia sa konala v réžii vládnej strany, takže neodvolávali vládu, ale iba jej premiéra. Ani vzbúrenci pritom nepopierali úspechy Johnsona, a tým aj svoje, pri boji proti pandémii, pri očkovaní (na rozdiel od Slovenska, kde opozícia paušálne kritizovala kampaň aj spôsob vakcinácie), reforme zdravotníctva, úspechy v boji s kriminalitou, udržiavanie silného anglo-amerického zväzku aj za nového amerického prezidenta, silnú podporu Ukrajine.
Ani to však straníckym oponentom nestačilo. Otázkou pred samotným hlasovaním večer 6. júna ani nebolo, či premiér hlasovanie ustojí, ale v akom pomere. Ak by počet nespokojných nepresiahol číslo 100 poslancov (tak písali britské médiá), znamenalo by to pre Johnsona jednoznačné víťazstvo a “free ride” – voľnú ruku v ďalšom úradovaní.
Výsledky hlasovania a jednoduchá matematika
V dolnej snemovni kráľovstva sedí 650 poslancov, toryovia v nej disponujú pohodlnou väčšinou, – 359 hlasmi. Za odvolanie Johnsona by musela byť jemná väčšina, menovite 180 poslancov. Krátko pred polnocou Westminster ohlásil výsledky. Borisa Johnsona podržalo 211 zástupcov, 148 mu dôveru odoprelo. Pravidlá hovoria, že premiér môže pokračovať, v najbližších 12 mesiacoch sa ďalšie hlasovanie nesmie opakovať.
Boris teda ide ďalej, ale jeho pozícia je teraz oslabená. Počet protihlasov znamená, že za ním stojí len 60 % konzervatívcov. Mimochodom, hlasovanie o dôvere prežila vo vlastnej strane aj Margaret Thatcherová, ale o osem dní neskôr odstúpila. Vyhrala ho aj Johnsonova predchodkyňa Theresa Mayová v decembri 2018, ale už v máji 2019 sa funkcie pod tlakom spolustraníkov vzdala. Súčasné víťazstvo Borisa v Dolnej snemovni nemusí teda mať dlhé trvanie aj napriek jeho rozstrapatenému šarmu.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik