Komentár Iva Samsona: Zlyhávajúca OSN a ako sa slovenská zahraničná politika postavila na nohy

Ivo Samson Bezpečnostný analytik Ivo Samson. FOTO Archív IS

Koncom septembra 2021 si Organizácia spojených národov pripomenula 20. výročie konferencie v juhoafrickom Durbane z roku 2001. Bola to neslávne pamätná konferencia nazývaná odvtedy Durban I, všetky nasledujúce konferencie sa volajú po tej prvej, teraz to bola konferencia Durban IV.

Konferenciu Durban I v roku 2001 oznamovalo Valné zhromaždenie OSN už od roku 1997 a nazvala ju ako podujatie OSN “proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a iným druhom netolerancie”. Ešte pred tým, ako nad konferenciou prevzala ochranné krídla (a teda mandát) OSN, vznikla Deklarácia akčného programu a myšlienka konferencie vtedy nadchla celý svet. Vrelo sa k nej hlásil aj Izrael, ktorý ako členský štát OSN okamžite prisľúbil účasť. Dopadlo to ale inak. Konferencia sa uskutočnila len krátko pred útokom na USA v roku 2001, lenže už počas jej konania nastali problémy. V pôvodnom návrhu vedenia konferencie prevážil “africký blok” a vzniesol voči západným krajinám požiadavku na kompenzácie za kolonializmus a otroctvo.

Niektoré delegácie dokonca navrhovali, aby západoeurópske štáty prijali okolo sto (bolo to vyčíslené na 104) miliónov občanov rozvojových krajín ako gesto kajania sa za politiku otroctva. Áno, Afrika demograficky praská vo švíkoch a niektoré z ich krajín nevedia, čo majú so svojimi občanmi robiť. Námietky niektorých rečníkov, že otroctvo sprostredkovali “čierni” Afričania a že značná časť “objemu” svetových otrokov boli “belosi”, nenašla odozvu. USA ako svetový hegemón poslali do Durbanu I len druhoradú delegáciu (to je znamenie určitého zneváženia) a vtedajší minister zahraničných vecí, Afroameričan Colin Powell, ktorý odmietol do Durbanu cestovať, si na margo konferencie neodpustil legendárnu poznámku v tom zmysle, že nevie, či má prijímať kompenzácie ako potomok afrických otrokov alebo či si má ako vysoký úradník establišmentu USA na svoje osobné kompenzácie sám prispievať.

Durban sa vtedy všeobecne kompromitoval, ale z delegácií z OSN len dve (Izrael a USA) konferenciu opustili. Poukázali na to, že na konferencii sa distribuovali Protokoly sionských mudrcov (plagiát cárskej ochranky doslovne odpísaný z pamfletu francúzskeho autora proti Napoleonovi III) s priloženou fotografiou Adolfa Hitlera s nápisom: Keby som bol zvíťazil, nijaký Izrael by dnes neexistoval. Ostatné delegácie síce ostali, ale prispeli aspoň k tomu, že záverečná deklarácia už neobsahovala žiadosti o finančné odškodné a ani antisionistické výroky, ktorými sa to v Durbane I len hemžilo. Okrem toho, len tri dni po skončení konferencie civilné letecké rakety zaútočili na USA a svet začal mať iné problémy, na konferenciu sa zabudlo. Ďalšie kolo podujatia – Durban II – sa konalo v Ženeve až v roku 2009, ale vtedy ju už vopred bojkotovalo desať západných krajín. Pokračovanie – Durban III – nasledovalo v New Yorku, bojkot konferencie oznámilo už 14 členských krajín OSN.

Medzi absentérov od Durbanu II vždy patrilo aj Česko. Durban III, na ktorom sa zúčastnilo 179 krajín, bolo už len jednodňové podujatie a vopred ho diplomaticky bojkotovalo 14 krajín, zo strednej Európy okrem Čechov aj Rakúšania s odôvodnením, že nejde o konferenciu proti rasizmu, ale skôr o prejav rasizmu a útoky na slobodu slova. Vyprázdnenú a bezmocnú konferenciu Durban IV v septembri 2021 bojkotovalo už 34 krajín, medzi nimi nájdeme aj kompletnú Vyšehradskú štvorku, teda aj Slovensko.

Autor je bezpečnostný analytik.