Dnes má meniny: Jela
Štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa pravoslávni veriaci zdržiavali mäsových aj mliečnych výrobkov, vyvrcholil dnes – 6. januára.
„Začína sa oslavovať tento sviatok už z večera piateho januára, kedy pravoslávni veriaci po západe slnka prichádzajú do chrámov a v nich sa slúži takzvané Veľké povečerie s utreňou. Toto vlastne nás ako keby pripravovalo na ten vrchol celého sviatku – liturgiu, ktorá sa bude konať ráno na druhý deň,“ hovorí Ján Husár z Katedrálneho chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove.
Prípravy na Vianoce prebiehajú v plnom prúde od rána.
„Hlavne aby boli pirohy, aby sa ich každý najedol, lebo bude sýty celý rok. Z polohrubej múky ich robím, ale dávam aj pohánkovú, lebo majú byť tmavé. A plním ich praženou kapustou. Do zopár pirohov sa dávajú mince, a ten kto nájde piroh s mincou by mal byť po celý rok bohatý. Robím aj klasy, aby bola dobrá úroda,“ hovorí pani Viera, ktorá dodnes dodržiava väčšinu tradícií niekdajších Vianoc.
Jedál by sa Malo podávať dvanásť – podľa počtu apoštolov. Na ich počte ale záleží aj na regióne, obsahovať by ale nemali mäso, keďže pôsť sa končí až úderom polnoci. Na stole nechýbajú okrem pirohov aj kapustnica či fazuľa.
Skôr ako zasadne rodina k štedrovečenému stolu, nakŕmia sa domáce zvieratá.
„Niekedy sme dávali aj slamu medzi konáre, aby bola celý rok úroda,“ hovorí Andrej, manžel Viery. „Moja baba zasa rozhadzovala orechy po izbe, aby sa nám sliepky niesli,“ dopĺňa tradície remesleník Jaroslav.
Pred večerou sa rodina umyje peniazmi. „Na rieku už nechodíme, lebo buď je málo vody, alebo je špinavá. Tak sa umývame vodou z vodovodu. Peniaze, ktorými sa umývame potom dávame pod obrus, aby rodina nebola chudobná. Ostávajú pod obrusom celé sviatky.“
Vianočný stôl obklopuje reťaz, ktorá predstavuje súdržnosť rodiny. Pod stôl sa niekedy dávala aj slama ako symbol narodenia Ježiša medzi dobytkom, dnes je to zriedkavý zvyk.
Večera sa začína modlitbou, po ktorej má gazdiná dôležitú úlohu. „Každého člena potriem medom, aby bol ten človek sladký a dobrý po celý rok,“ hovorí Viera. „Najprv spravím na čelo krížik medom, potom musí ten dotyčný oblízať ten palec.“ Počas večer nesmie nikto okrem gazdinej odísť od stola, znamenalo by to vzdialenie sa od rodiny.
Medzi typické jedlá patrí med a cesnak, fazuľová polievka, kapustnica s hríbami, pirohy, bobaľky s makom či máčanka – prívarok zo sliviek.
Po dovečeraní sa sfúkne plameň sviečky uprostred stola, pričom všetci sledujú jeho smer: ak ide nahor, rodinu nešťastie obíde. Ak dym smeruje k niektorému členovi, hrozí mu nešťastie a treba naň dávať väčší pozor.
Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Po štedrovečernej večeri je najväčším sviatkom návšteva chrámu, kde sa koná „Veľké povečerie“. Slávnosť môže trvať aj tri-štyri hodiny.
Ďalšie dni sa konajú slávnostné liturgie oslavujúce „Roždestvo Isusa Christa“, neskôr je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a sviatok apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. Koledníci chodia po domoch s novinou o narodení Spasiteľa.
Na Slovensku niečo cez 50-tisíc pravoslávnych veriacich, tradície sa snaží dodržiavať viac ako 90 % z nich.
- Nikita Slovák: Ešte nie sme stratení! Nie vláda, ale súcitní Slováci poslali už takmer 2 milióny eur na muníciu pre brániacu sa Ukrajinu
- Naraz píše aj 5 kníh, v noci spáva len 4 hodiny. Päťkrát vydatá Steelová je autorkou desiatok bestsellerov
- Rusko na front verbuje už aj väzenkyne, hľadať má zdravotníčky aj ostreľovačky. Aj takýto bol vojnový týždeň
- Pochopil som, že už nemáme ľudské práva, spomína člen elitnej jednotky ukrajinskej armády na mesiace v ruskom zajatí
- Proti Izraelu otvorili už štvrtý front, židovský štát je takmer v obkľúčení