Najväčší globálny konflikt v Európe po druhej svetovej vojne otvára mnoho otázok a je novým námetom na filmové scenáre

Svet žije už takmer rok rusko-ukrajinskou vojnou a každý deň sa dočítame o novom vývoji a nových smerovaniach v tomto konflikte. Ukrajina sa dostala v roku 2022 v tejto súvislosti na prvé miesto v sledovanosti svetových udalostí.

Treba upresniť, že sa to týka predovšetkým Európy, Severnej Ameriky, Japonska a niekoľkých ďalších krajín, inak sa o tejto vojne píše oveľa menej. Stačí si vyhľadať „international newspapers“ (niekoľko tisíc názvov novín v najrôznejších jazykoch) alebo niečo podobné a zistíte, že zvyšný svet má zväčša úplne iné problémy ako útok Ruska na Ukrajinu.

Scenáre vojny a iné predstavy

Scenáre sú nutné. Ide o najväčší globálny konflikt v Európe po druhej svetovej vojne a bez ohľadu na jeho výsledok sa o nej budú písať knihy, krútiť reálne či vymyslené filmy a viesť diskusie na medzinárodných konferenciách a svetových fórach. Bez dnešných scenárov by svet bol ešte nezodpovednejší, akým je.

Takže scenáre na ukončenie vojny

Odpoveď skrýva veľa neznámych (teda „variabilít).

Po prvé (začiatok roku 2023) vôbec nie je isté, či si ruská armáda udrží všetky štyri východoukrajinské oblasti, ktoré už považuje za svoje územie.

Po druhé, ak tieto oblasti skutočne celé ovládne a spoločne s Krymom ich tak bude mať päť z územia Ukrajinskej republiky, opäť vyvstáva otázka, či sa novodobí červenogvardejci na hraniciach tohto teritória zastavia. Historicky empirický dôkaz hovorí, že skôr nie.

Čiastočný úspech vedie dobyvateľov spravidla k ďalším expanziám (Alexander, Cézar, ruskí cárovia, britské impérium, Napoleon, Hitler, Stalin…).

Po tretie, na stole je otázka, ako dlho bude hlavný sponzor Ukrajiny – USA – vojensky a ekonomicky schopné držať ukrajinský vzdor. Najnovšie prijatý a v minulosti osvedčený Zákon o pôžičke a prenájme, ktorý sa tentokrát netýka Sovietskeho zväzu a iných spojencov, ale Ukrajiny, stojí a padá s Demokratickou stranou. Republikáni, tobôž na čele s Trumpom, by asi zaujali dosť iný postoj a časť Ameriky by tlieskala jeho starému sloganu: Amerika na prvom mieste!

Po štvrté, nikto, ani sami Rusi na špičkových vládnucich pozíciách, nevidí do útrob fungovania vo vnútri ruských mocenských mechanizmov. Dnešný trojuholník moci sa veľmi podobá na ten bývalý sovietsky, v ktorom tri hroty zahraničnopolitických iniciatív tvorili ÚV KSSZ (politbyro), KGB a vojensko-priemyselný komplex. Dnes registrujeme len trojuholníkový retuš tohto absolútneho mechanizmu: Prezident (Kremeľ), FSB (Federálna bezpečnostná služba) a ozbrojená moc, ľudovo „armáda“, pričom medzi všetkými týmito piliermi ruskej štátnosti každý trochu bystrejší pozorovateľ a čitateľ ruských povolených alebo polozakázaných médií rozozná narastajúce napätie v dôsledku zlyhania „bleskovej vojny“ na Ukrajine.

Netušené scenáre

Po x-té, je zrejmé, že Putin musí túto vojnu vyhrať, inak ho zvrhnú (jednoducho „nedostatočne bránil ruské národné záujmy“). Rusko je autoritársky režim, ale zatiaľ ešte nie totalita na spôsob severokórejského režimu. Ak by bol Putin Stalinom, nemal by také existenčné problémy, kántril by okolo seba nielen tých, ktorých podozrieval z nelojality, ale aj tých, o ktorých sa mu o ich nevere snívalo.

Čo bude ďalej, napovie tento rok. Lenže aj v prípade ruského úspechu (v akej miere?) čaká potom Ukrajinu partizánska vojna na spôsob lesných bratstiev, ktoré v pobaltských krajinách po vojne efektívne pôsobili do päťdesiatych rokov. Cez deň pracovali a v noci zabíjali komunistov a ich prisluhovačov. Lenže nemali spojencov, Ukrajinskí „bratia“ ich budú mať.

Prognóz vo veci rusko-ukrajinskej vojny je možné nájsť viac, ale tou najhoršou je rozpad Ruskej federácie a chaos v „Eurázii“. To si uvedomuje aj taký storočný starec (ak sa tej stovky výročia narodenia v septembri 2023 dožije) a legenda americkej diplomacie Henry Kissinger.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

511