Dnes má meniny: Renáta
Znie to priam neuveriteľne, ale skutočne existujú aj knižnice, kde čitateľ nemusí vziať do rúk svoju obľúbenú knihu a čítať si ju sám. V Dánsku totiž existuje knižnica, kde si záujemca pri návšteve knihu nevypožičia, ale „vypožičia si“ rozprávača. Ten porozpráva svoj napínavý životný príbeh.
Ľudksá knižnica ponúkne záujemcom denne niekoľko zaujímavých príbehov, ktoré má k dispozícii. „Čitatelia“ si z nich vyberú a príbeh si priamo vypočujú od človeka, ktorý ho zažil. K dispozícii sú rôzne témy, nedávno napríklad ponúkali príbeh predčasného dôchodcu, sexuálne zneužívaného alebo príbeh obete incestu.
K jedinečnému zážitku prispieva najmä možnosť, že sa „čitateľ“ môže hlavného hrdinu opýtať doplňujúce otázky, ktoré mu dokresľujú príbeh a s hlavnou postavou má tak výrazne prepojenejší vzťah, nakoľko priamo svojím rozprávaním a vlastnými emóciami dáva prítomným možnosť nahliadnuť do jeho vnútra a čítať v ňom ako v otvorenej knihe.
Ide o koncept medzinárodnej organizácie Human library. Myšlienku knižnice priniesol Ronni Abergel v spolupráci s bratom Dannym. Prvá živá knižnica vznikla v roku 2000 na dánskom festivale Roskilde, no prvá stála ľudská knižnica bola založená v Lismore v Austrálii v roku 2006.
Dnes už koncept živej knižnice prenikol do ôsmich desiatok krajín, kde si ľudia môžu vypočuť jedinečný ľudský príbeh namiesto čítania papierových kníh. „Každá ľudská kniha z našej knižnice predstavuje skupinu v našej spoločnosti, ktorá je často vystavovaná predsudkom, stigmatizácii alebo diskriminácii z dôvodu svojho životného štýlu, diagnózy, presvedčenia, sociálneho postavenia, etnického pôvodu…,“ vysvetľuje Human library na svojej webovej stránke.
Podľa R. Abergela, jedného zo zakladateľov, hľadali do „ľudskej knižnice“ ľudí, ktorí boli bez domova, nezamestnaní, depresívni, mali problémy s duševným zdravím alebo postihnutia a mohli by svojimi príbehmi ostatným pomôcť vzdelávať sa.
Ľudská knižnica pozýva ľudí, aby zverejnili svoj príbeh v 30-minútových rozhovoroch s „čitateľmi“. Ako píše euronews, ide o jedinenčné sociálne vzdelávanie, kde knihy sú telá a príbehy skutočné postavy, ktoré príbeh prežili.
Jednnou z postáv, ktoré otvorenie ponúkajú „čitateľom“ svoj vlastný príbeh, je napríklad aj slepý a sluchovo postihnutý Anders Fransen, ktorý navyše trpí vzácnym genetickým ochorením. Vo svojom ľudskom katalógu má tri príbehy vrátane jedného s názvom „Špeciálny hendikep“. „V mojom každodennom živote môže byť ťažké spojit sa s ľuďmi. Myslím si, že sa boja vecí, ktoré sú iné, než na čo sú zvyknutí,“ uviedol pre euronews A. Fransen dôvody, prečo verejne ponúka svoj príbeh.
- Vodka a hokej patrili v Sovietskom zväze k neodmysliteľnému inventáru sledovania majstrovstiev v televízii
- Opäť povolebná patová situácia a zdanlivo neriešiteľný rébus po parlamentných voľbách v Izraeli
- Hranica trpezlivosti pretiekla: Čo sa stane, keď štát zradí tých, ktorí ho živia a chránia?
- Revolúcia cez Telegram, rozsudok z 19. storočia: Talianska justícia predviedla, ako vyzerá kapitulácia pred moderným radikalizmom
- Tragédia „neveriacich“ v moslimských krajinách pokračuje, celý tento makroregión sa mení v kresťanský skanzen
- Právny štít a mediálne ticho: Ako premlčanie chráni Ilhan Omarovú pred vyšetrením rodinného škandálu
