Dnes má meniny: Jaroslav
Vladimír Vladimírovič Putin a Paul Josef Goebbels. Koncom minulého týždňa (18. 3. 2022) vystúpil na najväčšom športovom štadióne Lužniky v Moskve V. V. Putin a predniesol nezáživný prejav pri výročí víťazného obsadenia Krymu ruskými vojskami v roku 2014.
Išlo o zastieracie podujatie v súvislosti s prebiehajúcou vojnou proti Ukrajine. Kamery ukázali masovú účasť približne 80 000 ľudí. Putin, inak pre ženy asi nie veľmi sexy (ale patrí medzi najbohatších ľudí na svete, takže možno aj áno), davy pracujúcich zdanlivo očaril. Bolo to ako kedysi na prvého mája. Ibaže mnohí trepali namiesto mávadiel ruskými vlajkami a mali tváre natreté bielo-modro-červenou farbou v tomto poradí, hoci červená by mala byť predsa na najvyššom mieste. Za tú najvrcholnejšiu farbu by sa putinovci mali hanbiť, oni predsa nie sú žiadni bielogvardejci. Ale imperiálna tradícia sa nedá zaprieť. Bývalý komunista, pracovným zaradením KGB-ák a prízemný ateista dokonca citoval zo samotnej Biblie!
Analýza prejavu Putina v porovnaní s Goebbelsom
Ten skorší (Goebbels) sa na konci druhej svetovej vojny na dnešného Vladimíra Vladimíroviča veľmi podobal. Pri oboch dominovala demagogická rétorika. Z vystúpenia Putina bolo jasné, že Rusko vlastne začalo ďalšiu veľkú vlasteneckú vojnu, zvíťazí nad ukrajinskými barbarmi a bude sa brániť proti kapitalistom (tento pojem postkomunistický kapitalista V. V. Putin radšej obišiel) západnej agresii, bude chrániť ruské etnikum. Putinovi je to ľúto, ale Rusko musí dosiahnuť “endsieg”, teda konečné víťazstvo nad neonacistami.
Putin sa radšej vyhol termínu “ukrajinizácia” utláčaného ruského národa na Ukrajine. Je zaujímavé porovnať bývalých odchovancov marxizmu-leninizmu – Putina a Goebbelsa. Goebbels si s demagógiou robil práve tak málo starostí ako Putin. Ešte aj v poslednom kŕči nemeckého naciosocializmu dokázal pred vybraným davom pracujúcich v Berlíne hulákať, že “wir werden siegen”, zvíťazíme!
Putin sa svojou nevýraznou ruštinou snažil úspešne napodobniť Goebbelsa, lenže Nemecko vtedy nebolo krajinou s najväčším počtom jadrových hlavíc, tie Nemecko našťastie nemalo vôbec, Rusko v nich dnes hrá prím. Putinovo národnosocialistické predstavenie v Lužnikách vyzeralo rovnako komicky ako prejav Goebbelsa v Berlíne pred rozpadom Veľkonemeckej ríše, lenže vtedy prebiehala bratrovražedná vojna medzi Sovietmi a Nemcami a obe strany mali spojencov, Sovieti tých vojensky schopnejších. Dnes od Ukrajiny dávajú bývalí spojenci ruky preč.
Takže obráťme historický sled. Goebbels aj Putin (obidvaja, žiaľ, budú mať v dejinách svoje miesto) boli klamári a demagogóvia. Obidvaja slúžili totalitným režimom. Jeden po druhom sa stali poskokom a potom špičkovým predstaviteľom v totalitných tajných službách a propagande. Obidvaja boli ťažkými socialistami a ľavičiarmi, nenávideli kapitalizmus, ktorý si zoštátnili. Jeden aj druhý pohŕdal demokraciou. Obidvaja stúpali v marxisticko-leninskej hierarchii a dotiahli to až na vrchol, Putin až na ten úplný. Obidvaja postupne ovládli médiá: spravodajstvo, film, tlač. Zakázali a trestali kritickú analýzu krokov štátu. Jeden bol „nacionácik“, ten druhý „internácik“, z ktorého sa nakoniec vykľul „rusonácik“. Tomu prvému sa nepodarilo zachrániť veľmocenskosť svojej krajiny, tomu druhému ide o to, aby sa jeho krajina vrátila ku globálnej veľmocenskosti.
Lenže svet v roku 2022 je iný ako svet v rokoch 1944-1945 a suverénne najväčšia krajina sveta s klesajúcim počtom domáceho (”slovanského”) obyvateľstva svoje problémy asi nevyrieši “špeciálnou vojenskou operáciou” na Ukrajine, aby spasila ruských bratov a sestry a zastavila agóniu bývalej superveľmoci. Goebbels to tak rýchlo nevzdal, uvidíme ako dopadne Putin.
Ivo Samson, bezpečnostný analytik