Očakávaná kombinácia na politickej scéne: Nový prezident starej vlády a stará vláda so svojím poskokom

V nedeľu ráno sme sa dozvedeli, že v prezidentských voľbách na Slovensku zvíťazil kandidát vládnej koalície a bývalý člen SMERU – strany, ktorá sa hrala na sociálnu demokraciu. V tejto strane urobil politickú kariéru.

Začínal v parlamente ako pikolík (asistent poslanca), potom sa stal aj prechodným ministrom kultúry, riadnym ministrom (školstvo), podpredsedom a potom aj predsedom Národnej rady SR a po parlamentných voľbách 1923 opäť jej predsedom. Po odstúpení svojho straníckeho šéfa (v dôsledku škandálu s vraždou novinára) sa stal dokonca premiérom. Po februárových voľbách (2020) jeho vláda podala demisiu, no to už svojmu nadriadenému v SMERE odoprel poslušnosť. Zahral sa na rebela a vytvoril si z dezertérov od tej nesprávnej sociálnej demokracie na tú „pravú“ sociálnodemokratickú stranu HLAS. V každom prípade, a to navzdory relatívne nízkemu veku, tu máme pred sebou dosť skúseného a prešibaného funkcionárskeho kozáka.

Pri voľbách v r. 2023 získali tí „lepší“ sociálni demokrati síce menej hlasov, ako sa očakávalo, ale ich zakladateľ sa ako stratený syn pokorne vrátil do pôvodného košiara svojho bývalého baču a utvoril s ním vládnu koalíciu napriek tomu, že bolo nutné prehltnúť v nej aj horkú a nie príliš stráviteľnú pilulku v podobe účasti SNS.

Jeho víťazstvo v prezidentských voľbách sa po prehranom prvom kole očakávalo trochu viac ako úspech jeho protivníka, ale malo sa za to, že výsledok bude veľmi tesný. So šesťpercentným rozdielom nerátali žiadne agentúry, ktoré tak na Slovensku opäť raz stratili na dôveryhodnosti.

Rany pod pás v prezidentskej kampani

Vo všetkých prípadoch sa politickí rivali označujú za lepšie riešenie, než aké ponúka ich protivník. Teda bude to dobré verzus menej dobré. Môže to byť aj ostrejšie a niekedy to býva aj veľmi osobné, ale na Slovensku to zašlo nezvyčajne ďaleko a po predchádzajúcich arogantných a vulgárnych útokoch na slovenskú prezidentku to nie je až také prekvapenie. Vzájomný pomer tábor finálneho víťaza vykresľoval ako boj absolútneho dobra proti čistému, apokalyptickému zlu. Tak to vo vyhláseniach prinajmenšom opisovali najrôznejší vrcholní poskokovia vládnej koalície pred televíznymi kamerami.

Prezidentská kampaň pred druhým kolom sa však aj zo strany dominátora sobotňajších volieb viedla demagogicky a zákerne. Pripomínalo to prezidentskú kampaň u západných susedov Slovenska pred jedenástimi rokmi, keď prezident Zeman spojil nekorektnosť, lož a špinu, ktoré sa zmiešali v odpadovej jame. Svojho protivníka v druhom kole – Karla Schwarzenberga – porazil bubákom zrušenia Benešových dekrétov, čo vraj má jeho oponent v pláne. Stačilo to tvrdiť, bez dôkazov. Nič také ale Schwarzenberg v pláne nemal ani náznakom a v neprezidentskom systéme, ktorý majú Česko so Slovenskom takmer identický, na to hlava štátu má nulový mandát.

Je príznačné, že súčasní či bývalí českí politici od Miloša Zemana, cez Andreja Babiša až po Václava Klausa pred prezidentskými voľbami na Slovensku horlivo podporovali ich konečného víťaza. Pellegrini zostúpil hádam ešte nižšie ako kedysi Zeman, keď voči Korčokovi vytiahol lacný, ale páčivý slogan: „Voľte mier, nie vojnu. Príďte k voľbám, aby slovenskí synovia a vnuci neumierali vo vojne!“ Paradoxne, do špinavej vojny napochodovali Slováci naposledy po boku nemeckého Wehrmachtu a esesákov pod práporom svojho prezidenta Tisu v roku 1941, ktorý je hrdinom jednej zo súčasných najviac prointervenčných a proruských vládnych strán.

Vojenská účasť v mierových misiách je a bola krytá od OSN, účasť v Afganistane článkom č. 5 Aliancie, účasť v Iraku tiež rezolúciami OSN, ktorá reagovala na žiadosť irackej vlády zostavenej po alternatívnych voľbách.

Škoda, že mu to Korčok nevrátil podobnou mincou: Nikoho do vojny na Ukrajine posielať nechce, ale trvá na tom, že jeho oponent vlastne podporuje vojnu a ruské vojnové zverstvá. Nebol ako predseda parlamentu schopný vyzvať NR SR, aby upozornila Rusko, že zbraňami sa vojna nedá vyhrať a má skončiť so zabíjaním? Tým by, pravda, ironicky obrátil toto vládou vytiahnuté heslo proti nej samotnej. A nebola by to demagógia, ale holá realita. Tak trochu na zasmiatie.

Autork komentára: Ivo Samson, bezpečnostný ananlytik

1 868