Bidenov prejav o stave "únie" bol polotrápny

V noci na piatok SEČ (stredoeurópskeho času) predniesol Joe Biden pred obomi komorami Kongresu tradičný prejav „o stave únie“, čiže USA.

V hre bolo veľa. Po „Super Tuesday“, teda „super utorku“, kde hlasovala takmer tretina štátov únie v tzv. primárkach alebo “caucusoch“ (predvolebných straníckych o kandidáta na prezidenta), je viac ako zrejmé, že v novembrových voľbách tohto roku sa v bitke o miesto v Bielom dome Biden stretne s Donaldom Trumpom. Trumpova republikánska vyzývateľka Nikki Haleyová asi boj o nomináciu v svojej strane vzdá. Kampaň stojí peniaze, vyčerpáva energiu, podlamuje zdravie a Nikki, hoci je to skúsená politička, určite cíti, že jej odzvonilo (a to uvádzam ako jej vášnivý obdivovateľ).

O čo sa pokúša Joe Biden, je jasné

Biden je najstarším prezidentom v histórii USA a ak ho v novembri 2024 zvolia, jeho starobný rekord už v USA ťažko niekedy niekto ďalší prekoná. Vo svojom cca 80-minútovom prejave, ktorý ste mohli sledovať na viacerých televíznych kanáloch, sa usiloval presvedčiť potenciálnych voličov, že je svieži, rozhodný, silný, dôrazný, energický a je schopný zvládať taký kolos ako USA ďalšie štyri roky. Ako správny politik ukazoval, že je pripravený prijímať aj vracať údery. Nuž neviem. Obávam sa, že by sa už dnes ešte ako živý mohol uchádzať o nomináciu v jednom z múzeí voskových figúr Madane Tussaudsovej, tam má miesto už aj tak „zabeštelované“.

J. Biden sa – na pozadí za ním sediacej viceprezidentky Kamaly Harrisovej – snažil útočiť na svojho pravdepodobného volebného soka Donalda Trumpa. Nepochybne „sexy“ Afroameričanka Harrisová (inak ako politička podľa mňa zúfalo neschopná) zo stoličky za ním vyskakovala takmer po každej jeho vete a burcovala kongresmanov k „standing ovations“, k nacvičeným potleskom postojačky.

Presmerovanie zahraničnej politiky

Pozorný divák či poslucháč nemohol nepostrehnúť, že Biden celkom závažne krúti kormidlom americkej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a navádza ju iným smerom, než to kedysi robil prezident J. F. Kennedy alebo Hillary Clintonová („demka“), ktorú v boji o trón v „bielom hauzíku“ porazil pri predposledných voľbách práve Donald Trump („rep“).

Kto môže byť s prejavom J. Bidena výsostne spokojný, sú Ukrajinci. Americký prezident im vyjadril podporu akoby na „večné časy“. Jeho záujem v tejto oblasti sa sústredil najmä na Európu, čo môže predovšetkým východoeurópskej časti tohto ázijského polostrova lichotiť, aj keď súčasná vláda v Slovenskej republike možno z jeho vystúpenia až taká unesená nie je. Biden ale nehodil stredovýchodnú Európu cez palubu tak, ako to náznakmi predtým robil Donald Trump.

Jeho meno inak Biden v „adrese“ americkému ľudu o stave Únie v postate nespomenul, aj keď medzi riadkami ste mohli zreteľne čítať, že na Trumpa útočí. Ibaže hovoril o „bývalom prezidentovi“ alebo o „republikánskom kandidátovi“ na úrad prezidenta. Biden dal svetu najavo, že o Európu majú USA stále obavy a sú si vedomé, že súčasný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou môže vyústiť v prvú veľkú kataklizmu od skončenia druhej svetovej vojny. Tým sa postavil do cesty bývalému premiérovi a prezidentovi Ruska, jednoznačnému pojašencovi (individuálny názor autora príspevku) D. Medvedevovi. Ten sa otvorene vyráža jadrovou vojnou. Ak „nám nedáte Ukrajinu“.

O Američanoch je známe, že v dejepise nie sú práve najsilnejší a geografia Európy patrí tiež k ich slabším stránkam. Mám osobné podozrenie, že ako viceprezident USA počas administratívy Baracka Obamu by Joe Biden Ukrajinu pravítkom na mape ťažko lokalizoval. Ale ignorancia je vzájomná. Skúste sa Nemca alebo Francúza spýtať, aké je hlavné mesto štátu Illinois. Tí zbehlejší vám možno povedia, že je to Chicago, ale aj tak by trafili vedľa. Je to malé mesto Springfield (počet obyvateľov asi ako Banská Bystrica). A teraz americkému prezidentovi vysvetľujte, kde leží Slovensko. Kedysi som sa stretol s jedným americkým politikom v Kansase a ten bol úprimne nadšený, že konečne stretáva niekoho zo Slovenska, pretože tam máme skvelý futbalový klub – Červenú hviezdu Belehrad (bol to futbalový fanúšik).

Domnievam sa ale, že Joe Biden má iné starosti ako sledovať problémy strednej Európy. Však je to bystrý Američan (narodený, len tak bokom, v katolíckej rodine) a ak chce splniť nejaké očakávania, buďme mu vďační aspoň za to, že sa zastal Ukrajiny.

Presmerovanie od Stredného východu

Izraelčania z Bidenovho prejavu však veľa optimizmu nenačerpali. Medzi súčasnou americkou administratívou (vrátane Kongresu) a malým židovským štátom panuje už niekoľko mesiacov veľké napätie, keďže Izrael sa nechce držať „rád“ veľkého brata. Biden trvá na „prímerí“, Izrael trvá na prepustení všetkých rukojemníkov ako podmienke číslo jedna. Biden má za to, že „dvojštátne“ riešenie problémy vyrieši, Netanjahu trvá na „zaručených“ zárukách bezpečnosti pre svoju krajinu.

Ak by prejav J. Bidena sledovali exprezident J. F. Kennedy alebo jeho rovnako sionisticky naladený (a jordánskym Palestínčanom zastrelený) brat Robert, tak by sa v hroboch ani neobrátili, mali by málo priestoru.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

227