Dnes má meniny: Miriama
Do svojej tvorby pretavil rozprávačský talent svojej babičky a starého otca, ktorý bol vojnovým hrdinom. Gabriel García Márquez bol do ôsmich rokov vychovávaný starými rodičmi, svojich rodičov a súrodencov ani nepoznal. Stal sa dobrým priateľom Fidela Castra a v roku 1982 získal Nobelovu cenu.
Gabriel García Márquez sa narodil 6. marca 1927 v Kolumbii Louise a Gabrielovi Eligiovi, v čase, keď vrcholila tzv. banánová revolúcia. Jeho tec bol známy ako miestny sukničkár, čo sa Louisinmu otcovi, váženému plukovníkovi Nicolázovi Ricardovi Márquezovi Mejíovi, ktorý bol považovaný za hrdinu v čase tzv. Tisícdňovej vojny, vôbec nepáčilo a snažil sa urobiť všetko preto, aby pár rozdelil. Bolo to však márne úsielie, nepodarilo sa mu to, až nakoniec v tejto snahe kapituloval.
Krátko po narodení malého Gabriela sa z jeho otca stal lekárnik a spolu s manželkou sa presťahovali do Barranquilly, no „Gaba“, ako ho známi volali, nechali u starých rodičov, aby ho vychovávali. Až keď mal osem rokov, otec ho vzal k sebe a Gabriel začal vyrastať so svojimi súrodencami. V tom čase bol už jeho starý otec, vynikajúci rozprávač, ktorý chlapca v detstve formoval, nevládny a zakrátko na to zomrel.
Práve starí rodičia veľmi výrazne formovali Gabrielov raný vývoj. Stará mama mu rozprávala príbehy z čias Banánovej revolúcie, ale aj príbehy o magickom a nadprirodzenom svete, čím v ňom vzbudila lásku k tvorbe príbehov, ktorý neskôr vyústil do mimoriadneho literárneho talentu. Práve tento jej štýl rozprávania o trodsať rokov neskôr ovplyvnil písanie Garcíovho najobľúbenejšieho románu Sto rokov samoty.
Začal navštevovať základnú a neskôr aj strednú školu. Vzhľadom na to, že Márquez bol bystré a nadané dieťa, získal aj štipendium, vďaka ktorému mohol bez problémov dokončiť strednú školu. Mal však povesť bojazlivého chlapca, ktorý však tvoril vtipné básne a komiksy. Počas svojich štúdií v Bogote vynikal v športoch a stal sa kapitánom tímu v troch disciplínach – futbale, bejzbale a dráhe. Po promócii v roku 1947 začal študovať právo, to však nedokončil a začal sa venovať žurnalistike. Od roku 1948 bol novinárom a dopisovateľom rôznych novín. Ako spravodajca El Espectadora pôsobil v Európe aj na Kube.
V päťdesiatych rokoch sa pustil do písania filmovej kritiky a v Ríme vyštudoval réžiu. Jeho prvý román Opadané lístie (1955) najskôr vo vydavateľstve odmietli, napokon sa mu ho podarilo vydať v malom bogotskom vydavateľstve. Po návrate do Kolumbie sa oženil s Mercedes Barchovou, narodili sa im dvaja synovia Rodrigo a Gonzalo a spolu s rodinou sa na pokon usadil v Barcelone, kde písal knihy aj filmové scenáre. Skutočný literárny úspech mu priniesol až román Sto rokov samoty (1967), z ktorého sa vydalo vyše pol milióna výtlačkov.
V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru, získané financie použil na založenie vlastného denník El Otro. V roku 1999 ochorel na rakovinu lymfatických uzlín, ku ktorej sa pridružila aj demencia. Zomrel 17. apríla 2014 na zápal pľúc. Gabriel García Márquez bol najvýznamnešjím predstaviteľom magického realizmu.
- Ďalší brutálny útok Rusov na ukrajinskú nemocnicu aj historické centrum v Ľvove. Čo ešte priniesol vojnový týždeň?
- Ženy ho milovali, no jeho zaujímali len drogy a alkohol. Keď bol opitý, často hovoril sám so sebou, neskôr priznal, že má HIV
- Nikita Slovák: Ak ste si už dávali do profilu na sociálnych sieťach //allforkovacik//, zmažte to, aby ste neboli za blbých
- Európu aj svet obchádza nový strašiak. Už to nie sú jadrové zbrane ani komunizmus, ale „nožová zločinnosť“
- Francúzština a španielčina súperia o hlavný románsko-jazykový vplyv vo svete. V jazyku je sila, moc ide za ním