Prečo sa Hirošima a Nagasaki zaľudnili po dvoch rokoch, no v Černobyle žije iba pár zúfalcov čakajúcich na smrť?

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Každý človek, ktorý sa pýši maturitou a vykonal na strednej škole skúšku z dejepisu, je si vedomý prinajmenšom troch veľkých jadrových tragédií. Tými prvými dvomi boli atómové útoky Američanov na Hirošimu (pre osvieženie pamäti 2. 8. 1945 a 80 000 mŕtvych) a na Nagasaki (9. 8. 1946, tam boli straty miernejšie). Tomu druhému útoku sa dalo zabrániť, ak by Japonci súhlasili s bezpodmienečnou kapituláciou.

Ale ani po tej druhej „atómovke“ neboli ochotní urobiť taký krok okamžite. Netušili totiž, že viac ako tie dve atómové bomby už Američania zatiaľ nemajú. Nakoniec krajina vychádzajúceho slnka kapitulovala bezpodmienečne a Američania ušetrili prinajmenšom milión svojich vojakov, ktoré by pri dobývaní japonských ostrovov zrejme stratili. A asi aj viac.

Dodnes ležia na akademických stoloch otázky, či Hirošima a Nagasaki boli nutné, či nešlo o ukážku vojenskej sily, možno o test, čo taká zbraň dokáže? Tu sa názory líšia, v každom prípade môžeme byť radi, že sa k atómovej bombe nedostali najprv také postavy ako Hitler alebo Stalin. To by sme si tu dnes už len tak nepísali.

Hirošima, Nagasaki a Černobyľ

Medzi týmito udalosťami neexistuje žiadna priama súvislosť. Hirošima a Nagasaki boli dôsledkami vojny, ktoré Japonsko začalo proti susedným krajinám, keď potrebovalo suroviny, priestor a pocit geostrategickej bezpečnosti. Dnes je z Japonska protektorát USA chrániaci ich pred Čínou a Japonci Američanov v láske práve nemajú aj kvôli Hirošime a Nagasaki.

Černobyľ sa stal bodkou za dlhoročným ruským impériom a jeho nástupcom Sovietskym zväzom, spolu s centrálne riadeným hospodárstvom, neúspechmi v Strednej Amerike, Afganistane a vnútorným rozkladom i korupciou siahajúcej od milicionárov, úradníkov až po politbyro štátostrany. Môj osobný názor je, že nebyť istého Gorbačova, tragédiu v Černobyle (predstavte si tam vtedy dnešného V. V. Putina) by mala na svedomí americká sabotáž. Ak by sa niečo také opakovalo dnes, spáchali by to predsa Ukrajinci.

Osudy zamorených

Katastrofa v Černobyľskej elektrárni V. I. Lenina (to bol úradný názov) je najväčšou kataklizmou jadrových dejín na svete. Nepoznáme väčšiu a nepoznáme ani väčšie šlendriánstvo vlády daného štátu. Černobyľ bol mestom s asi 15 000 obyvateľmi, susedná Pripjať (asi 50 000, dnes „mesto duchov“). Bolo evakuované až po dvoch dňoch. Pred tým, ako by sa nič nestalo. Časť odišla k príbuzným do Kyjeva, ale tam sa ich ľudia báli čoby len dotknúť. Dokopy bolo z celého zamoreného regiónu deportovaných na 200 000 obyvateľov. Vraj na tri dni, ale úrady dobre vedeli, že je to do konca života ľudí vyvezených z tohto „mladého mesta“. Vekový priemer obyvateľstva sa pohyboval pod 30 rokov. Do Pripjati, ľudia zamestnaní zväčša v neďalekom Černobyle, sa už nevrátili. Do samotného Černobyľu sa poloilegálne navrátilo okolo 700 ľudí, spravidla zamorených a dnes (2023) ich tam žije necelá stovka. Všetci „svietia“. Rádioaktivitou.

Hirošima a Nagasaki prežili iný osud. Obe mestá sa do dvoch rokoch stali obývateľnými vďaka udržateľnej hranici rádioaktivity. Odborníci to vysvetľujú tým, že bomby dopadli len na centrá miest, zamorenie sa rýchlo rozptýlilo vo vzduchu, predmestia neboli zasiahnuté a po odstránení trosiek a novej výstavbe sa Japonci vrátili do centier miest. Dnes má Hirošima vyše pol milióna obyvateľov, Nagasaki okolo 400 000. Do Černobyľu a Pripjati, miest duchov, sa vraj ľudia môžu nasťahovať asi o 200 rokov.    

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik