Dnes má meniny: Jaroslava
Pravoslávni veriaci dnes slávia Veľkonočnú nedeľu. Iba raz za niekoľko rokov vyjde rovnaký termín veľkonočných sviatkov pre všetkých veriacich rovnako. Tento rok je Veľká noc u pravoslávnych veriacich na Slovensku o týždeň neskôr.
“Veľkonočné sviatky sú naviazané na Starý zákon, židovskú Paschu. Historicky Krista ukrižovali deň pred židovskou Paschou – v piatok. V sobotu bola Pascha a v nedeľu vstal z mŕtvych. Cirkev potom zvažovala správny dátum sviatkovania vzriesenia. A aby sa predišlo spoluoslavovaniu aj so židovskou Paschou, uznesenie je, že kresťanské vzskriesenie sa bude oslavovať minimálne týždeň po židovskej Pasche. Tá sa vypočítava podľa slnovratu, jarnej rovnodennosti. Po tej má byť najbližší spln mesiaca a potom Židia oslavujú Paschu. A keďže kresťanská má byť minimálne po týždni, kresťania sviatkujú vtedy,” vysvetľuje rozdielny termín sviatkovania duchovný otec Ján Gliganič.
Rozdiel vznikol zavedením gregoriánskeho kalendára. Ten podľa výpočtov niekedy oslavuje vzkriesenie pred Židmi, preto pravoslávna cirkev oslavuje týždeň po židovskej pasche. Aby to historicky pasovalo.
“Juliánsky kalendár je vierohodnejší, vierhodnejšie mapuje udalosti. Pre nás je to iba spomienka, ale v duchovnom zmysle je to prežívanie vecí reálne a akútne,” dodáva Gliganič. Podľa neho sa okrem termínu Veľká noc pravoslávnych nelíši ničím. “Teologicky je to to isté. Oslavuje sa zrada Kristova, jeho ukrižovanie, pochovanie a zmŕtvychvstanie. Tieto veci sú totožné.”
Obdobie pôstu je vidieť aj na bohoslužbách v chráme. Ten je skôr temnejší a tajuplnejší.
“Temný interiér chrámu, ktorý mal v dobe pôstu napomáhať sústredenosti, na Paschu vystrieda žiarivo osvetlený chrám ako vyjadrenie duchovnej radosti. V noci alebo skoro ráno na Paschu sa koná takzvaná Utreňa Vzkriesenia, ktorá je snáď najradostnejšou bohoslužbou celého cirkevného roka. Po liturgii, na ktorej sa číta Evanjelium vo viacerých jazykoch, sa požehnávajú pokrmy živočíšneho pôvodu, ktorým sa kresťania v priebehu pôstu vyhýbali – rôzne druhy mäsa, vajcia či syr. Nesmie chýbať ani sladký koláč, príznačne nazývaný pascha,” doplnil duchovný z Osadného, Peter Soroka.
“Židia mali nariadenie, aby pripravili baránka, jednoročného, ale pri príprave mu nesmeli zlomiť kostičky. Je tam baránok, ktorý je predzvesťou Krista a koláč – pascha. Aby sme ostali verní tejto tradícii a 40 dní sme sa pôstili, typické pokrmy sme dnes posvätili, aby nám to neuškodilo na fyzické zdravie. Je to zvláštna tradícia,” hovorí Gliganič.
Typickým pokrmom, ktorý sa posväcuje vodou počas bohoslužby na Veľkonočnú nedeľu, je hrudka. Tá sa vytvorí zmiešaním vajec s mliekom, pričom na ohni sa varí za neustále miešania, kým sa čo najviac nevyparí z hrnca mlieko. Následne sa hrudkovitá hmota vydusí úplne od vody a v utierke sa nechá vychladnúť, čím nadobudne jednotný tvar.
Vo veľkonočnom košíku nesmie chýbať tiež syr, šunka, maslo, soľ, cvikla.
Nič z košíka sa nevyhadzuje, každá omrvinka, ktorá je posvätená vodou, by mala skončiť v pazúroch domácich zvierat a nie v koši.
Rovnako sa zachovávajú pôvodom pohanské oslavy týchto sviatkov ako je oblievačka či šibačka na Veľkonočný pondelok.
- Zdá sa vám, že máte malý plat? Pozrite sa, či sa nachádzate v rebríčku povolaní, ktoré na Slovensku zarábajú najmenej
- Nikita Slovák: Sme ambiciózna krajina. Komisia „najväčších mozgov“ koalície prešetruje vakcínu vytvorenú nositeľmi Nobelovej ceny
- Ukrajina sa dočkala potrebnej pomoci. Nahnevaný Kremeľ sa pre ňu vyhráža vojnou medzi jadrovými mocnosťami
- Ruská technologická spoločnosť Planar odoláva sankciám. Jej dcérska firma dodáva pre americké letectvo a NASA
- Odbory na obojku: Etablovanie politicky krytých odborov pri „nadnárodkách“ nebude najlepšou správou pre budúcnosť tejto krajiny
- Pšenicou ani slivkami sa Ukrajinci pred násilníkom neubránia. Dolná snemovňa Kongresu sa dohodla na nadstraníckom rozhodnutí
