Čo sa stane, ak Washington nechá Kyjev padnúť?

Na počiatku je treba položiť si otázku, či bude podpora Ukrajiny zo strany USA trvalá. Každý by mal vedieť, že Rusko musí toto dobrodružstvo vyhrať, inak ho čakajú vnútroštátne rozbroje, zrejme aj palácový puč a najskôr aj občianska vojna.

Rusko má ohromujúcu prevahu v technike aj v ľudských zdrojoch a tradične si životy svojich ľudí – vojakov alebo civilistov – nikdy necenilo a koná tak aj dnes. Preto sme svedkami nedôveryhodných správ o materiálnych a ľudských stratách vo vojne proti slabšiemu protivníkovi. Dosť to pripomína údaje o vojne proti Nemecku počas 2. svetovej vojny, kde Nemci straty nepriateľa zveličovali a Sovieti ich až smiešne minimalizovali. To, že vojna proti Nemecku mala skutočne obranný charakter, sa dnes niekedy spochybňuje. Vojna dvoch agresívnych štátov, ktoré prepadávajú svojich susedov, sa ťažko dá označiť za obrannú, ale Rusko túto legendu dnes vykopalo a predkladá ju vlastnému obyvateľstvu pri vojne proti Ukrajine. Kto o tom v Rusku verejne zapochybuje, nečaká ho veselá budúcnosť.

Dnes je isté iba to, že Rusko má zhruba šesťnásobnú technicko-vojenskú prevahu a šesťkrát vyšší počet ľudských zdrojov.

Čo hrozí Ukrajine od Ameriky

Skúsme si ozrejmiť pôvodnú ideu osídľovania Severnej Ameriky Európanmi. Myšlienka spočívala vo vôli odísť zo starej, vojnami rozorvanej a skazenej Európy, Nápis na podstavci Sochy slobody pozná každý americký maturant (v Amerike „high-school graduate“): Pošli mi svoje unavené, biedne, stiesnené masy túžiace po voľnom vydýchnutí. Úbohý odpad svojho zaľudneného brehu…

Problém je, že táto výzva sa vlastne týka iba Európanov, aj keď tých chudobných a bezprávnych. Ľudí z Ázie a Afriky nápis akosi ignoroval. Z Afriky Amerika dovážala otrokov, ale to s nápisom na podstavci Sochy slobody malo len málo spoločné. Amerika, v čase vztýčenia sochy už dávno nebola britskou kolóniou a časom (1923) prišla Monroeova doktrína, ktorej sa dnes vehementne dovolávajú stúpenci a niektorí politici Republikánskej strany. Jej jadro spočívalo v hesle „Amerika Američanom“. Inými slovami, doma (v Európe) si robte čo chcete, ale do amerických záležitostí sa nám nemiešajte. Po takmer dvoch storočiach toto heslo oprášil Donald Trump sloganom „Amerika Američanom na prvom mieste“ a je to dnes práve Trump, ktorý chce znižovať americkú podporu Ukrajine.

Demokrati a Republikáni

Pri poskytovaní pomoci Ukrajine sú demokrati ochotní, ale napriek tomu zdržanliví, Republikánska strana je o kus zdržanlivejšia. Podobne ako Európa, tak aj USA očakávali, že Rusko vďaka svojej drvivej prevahe Ukrajinu rozdrví o pár dní. K pomoci sa odhodlali až po odrazení elitných ruských jednotiek od Kyjeva a k zvýšenej vojenskej pomoci napomohli aj správy Amnesty International a Medzinárodného červeného kríža, ktoré zdokumentovali ruské zverstvá. O troskách zbombardovaných miest ako Mariupol, Cherson, Bachmut a iných ani nehovoriac.

Vojna však čaká nečakane dlho, Ukrajinci sa nevzdávajú a nutne potrebujú moderné zbrane a muníciu. Vedia, že v stávke je existencia ich štátu, dôstojnosť ich obyvateľstva a zachovanie ukrajinského jazyka.

Západ sa pri vojenskej podpore Ukrajiny nikdy veľmi „nepretrhol“ a odmieta dodať Ukrajine napr. rakety dlhého doletu, americké F-16-ky a potrebné množstvo iných zbraní, ktorých dodávky sa dajú rátať na kusy. Výnimku robili azda len „Hiremansy“, ale aj tých bolo zúfalo málo. Západ však vie, že s tými zbraňami by Ukrajina preniesla vojnu na územie útočníka a konflikt by nadobudol medzikontinantálny charakter.

Ani po prípadnom páde Ukrajiny sa mier nedostaví, Ukrajinci siahnu k mnohoročnej praxi partizánskej vojny, čo bude znamenať likvidáciu ruských vojakov, popravy kolaborantov a všetky nie vždy humánne akty, ktorými sa odboj riadi.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

2 154