Na islam konvertujú tí, ktorých desí zložitosť modernej civilizácie. Je to druh módy, ako bolo povojnové táranie o budhizme

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Francúzsko je v r. 2023 krajinou, ktorá zo všetkých európskych štátov vykazuje najvyššie zastúpenie moslimov. Porovnateľne rovnaké percento moslimov –  oficiálne 10 % – má aj Rusko, lenže tam sa imigranti z Afriky a Stredného východu vôbec nehrnú.

Magnetom pre pokračujúce prisťahovalectvo do západnej Európy vôbec je bohatstvo, štedrý sociálny systém a už vybudované rodinné či komunitné zázemie.

Väčšia a väčšia snehová guľa

Momentálne je islam najväčšou náboženskou menšinou vo Francúzsku, pričom počet moslimov v porovnaní s nemoslimským obyvateľstvom dynamicky rastie. Pôrodnosťou, ale aj neprerušeným prisťahovalectvom, keďže každý rok prijíma Francúzsko okolo 400 000 nových imigrantov. Tí prichádzajú predovšetkým z Alžírska, Tuniska, Maroka a z bývalých francúzskych kolónií v západnej Afrike. Ich výhodou je, že nemusia zdolávať jazykovú bariéru, sú frankofónni.

Rastie tiež konvertovaná populácia, čo sa týka hlavne mladých žien, ktoré neodolajú manželským pytačkám moslimov, ale niekedy konvertujú aj tí, ktorí sú vydesení zložitosťou modernej civilizácie a hľadajú útechu v jednoduchosti. Je to dnes akýsi druh módy, aj keď neveľmi častý. Niečo podobné zažila Európa po 1. svetovej vojne, len vtedy sa úzkosť z komplikovaného sveta riešila hlbokým táraním o budhizme. 

Neprehľadnosť v údajoch o religiozite

Na rozdiel od Slovenska a iných krajín je deklarovanie náboženstva vo Francúzsku tabu. Pri sčítaní obyvateľstva vláda nepovoľuje otázku, ktorá sa týka náboženstva, takže sme odkázaní len na odhady z kombinácie nezávislých zdrojov. Opticky pôsobí „moslimizácia“ Francúzska výraznejšie, než aká v skutočnosti je, pretože migranti smerujú v prvom rade do väčších miest, takže len v Paríži sa ich koncentrácia pohybuje na úrovni asi pätiny obyvateľov.

Odhady počtu radikálnych moslimov sú ešte zložitejšie, hoci sa tu môžeme opierať už aj o údaje z prostredia francúzskeho ministerstva vnútra. Z nich vyplýva, že minimálne tretina mladých moslimov trvá na uplatňovaní práva šaríja. Aj keď sú najradikálnejší moslimovia medzi sebou nejednotní, v odmietaní degenerovanej západnej civilizácie sa zhodnú. Už po útoku na Charlie Hebdo v r. 2015 (vystrieľali celú redakciu) prvé indície naznačovali, že za útokom stoja prívrženci al-Kaídy, ktorí sa považujú za rivalov Islamského štátu.

V niektorých sférach francúzskej spoločnosti však tvoria moslimovia už väčšinu. Blížia sa k nej zatiaľ pomaly, ale iste v pôrodnosti, tvoria väčšinu medzi poberateľmi sociálnych dávok a medzi osadenstvom väzenských zariadení zaujímajú s 60 – 70 % (opäť odhad) suverénne prvé miesto.

Francúzsko problém nechce vidieť

Počas prezidentských volieb v roku 2022 iba jeden kandidát, spisovateľ Éric Zemmour, spomenul „zraniteľnú situáciu“, v ktorej sa krajina nachádza, menovite čoraz znepokojivejší tlak vo francúzskych vzdelávacích inštitúciách a hrozby pre učiteľov. Hovoril o moslimských štvrtiach, z ktorých nemoslimovia utiekli a kam polícia nechodí. Volebné výsledky Zemmoura boli mizerné. Získal 7, 1 % hlasov.

Nedávno anropologička Florence Bergeaud-Backlerová vydala knihu s názvom (preklad) Bratstvo a jeho siete, kde ukazuje, ako Moslimské bratstvo a iné islamistické hnutia spochybňujú vzdelanie na stredných školách, napr. tvrdenie, že zem je guľatá. Islam predsa učí, že je plochá, takže len nevzdelanec môže tvrdiť niečo iné. Mimochodom, v roku 2020 si 18-ročný čečenský rodák z Moskvy počkal na výtržníckeho učiteľa strednej školy Samuela Padyho (dopočul sa od spolužiačky, že v prednáške o slobode prejavu trepal hlúposti), ubodal ho a aby smrť rúhača bola tutovka, pre istotu mu odrezal aj hlavu. Výsledok sa dostavil rýchlo, učitelia začali zo stredných škôl rýchlo odchádzať po tisíckach a nahrádzajú ich menej schopnými a nediplomovanými. Tí si radšej tak nevyskakujú.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik