Dnes má meniny: Marek
V živote si prešiel všetkým, dobrým aj zlým. Miroslav Bartoš, rómsky operný sólista, ktorý vyštudoval dve vysoké školy, časť života vyrastal v detskom domove, kam ušiel aj so svojou sestrou Bohumilou pred vyčíňaním svojho otca. Práve to mu zmenilo život. V súčasnosti pôsobí v Divadle Josefa Kajetána Tyla v Plzni.
Miroslav Bartoš má 39 rokov. Mladý a úspešný spevák sa za svoj pôvod vôbec nehanbí, priam naopak, k svojej identite sa hrdo priznáva. So svojou sestrou Bohumilou, ktorá je tiež speváčka, pred vyše dvadsiatimi rokmi ušli krátko pred Vianocami z domu, kde sa necítili v bezpečí. Mal vtedy dvanásť, jeho sestra bola o rok staršia. Otec, ktorý sa po odchode matky o deti sám staral, totiž veľa pil a často ich bil. V detskom domove však našli obaja azyl a potrebný pocit bezpečia.
Ako chlapec sníval o tom, že raz z neho bude čašník, no keď zamestnanci detského domova zistili, že ho Boh obdaril „zlatom v hrdle“, začali ho povzbudzovať v speváckej kariére. A to mu radikálne zmenilo životné plány, ktoré si vytýčil. Spolu so svojou sestrou nastúpil do základnej umeleckej školy, Miro na husle, jeho sestra Bohumila na spev. „Vždy som obdivoval operných spevákov, akými boli Pavarotti, Carreras alebo Domingo. Stál som pred rozhodnutím, či si vyberiem karate, alebo spev,“ vraví umelec, ktorý si napokon zvolil štúdium na konzervatóriu, kde bol aj prijatý na klasický spev. „Mám veľkú radosť z toho, že som žil v detskom domove. Vďaka ľuďom, ktorí mi pomáhali, som vyštudoval. Podržali ma a mal som v nich skvelých priateľov,“ vraví M. Bartoš, ktorý svojím talentom rozdáva ľuďom radosť.
Po štúdiu na konzervatóriu ho však nevzali na Akadémiu múzických umení, pedagogička ho však upozonila, že by sa hodil na barokovú hudbu, preto odišiel do Versailles na talentové skúšky, kde však tiež neuspel. Po počiatočných neúspechoch, kedy už sa začali objavovať aj prvé pochybnosti. Napokon sa rozhodol, že šťastie skúsi na Pedagogickej fakulte Západočeskej univerzity v Plzni. Prijali ho a Miro vyštudoval sólový spev a učiteľstvo pre stredné školy. V tom čase sa zúčastnil aj speváckej súťaže v Kanade, (Montreal) kde sa prebojoval až do finálových kôl. Po čase sa mu naskytla možnosť vyštudovať ešte odbor manažment a globálne podnikanie na súkromnej vysokej škole Newton College.
Napríklad v tituloch O rusalke, Bastian a Bastianka, v ktorej sa predstavil v prvej sólovej úlohe, a v iných. Aj ich pandémia nemilo prekvapila. „Nezmyselná pandémia zavrela kultúru, divadlo. Veľmi nás to bolelo a mrzelo. Nemali sme predstavenia, nejakú dobu nemohli byť ani hudobné skúšky. Nemohol som na sebe pracovať, pritom spevák musí na sebe pracovať denne. Nahnevalo ma to a tiež prišla aj depresia. Ale bol som zdravý a to je hlavné,“ vraví Miro, ktorý je veľkým obdivovateľom Luciana Pavarottiho, sopranistky Márie Callasovej, Karla Gotta a Freddieho Mercuryho. „Som hrdý na spev a herectvo rómskej umelkyne Evy Burešovej. Nepotrebujem však spievať s niekým, kto je známou osobnosťou, rád spievam s tým, kto to robí dobre, z tejto práce mám potom radosť,“ dodáva Miro.
Mirovu kariéru operného sólistu však pred pár rokmi poznačil vážny úraz. Počas osláv Prague Pride spadol z alegorického voza a zlomil si lebečnú kosť. Mesiac strávil v nemocnici na neurológii, kde si nechcel priznať, že potrebuje odbornú pomoc. Keď si však uvedomil, že si už nevie poriadne spomenúť na texty piesní a hlavne opier, nevybaví si mená svojich kamarátov, pochopil, že potrebuje pomoc odborníka. Kvôli tejto nehode bol rok práceneschopný a viac nemôže sadnúť za volant auta. Ako však vraví, úraz v jeho živote veľa zmenil. Začal si viac vážiť rodinu a život.
Okremm toho, že je Miro Bartoš operným spevákom, vyučuje aj na miestnej základnej škole hudobnú výchovu. Vo voľnom čase rád športuje.