Dnes má meniny: Marek
Tak predsa sa to podarilo! Slovensko má na olympiáde v Tokiu konečne prvú medialu, a to hneď tú najcennejšiu. Strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková ju získala v trape a navyše v novom rekorde. Pre Rehák Štefečekovú je to tretia medaila z olympijských hier.
V rovnakej disciplíne získala striebro v roku 2008 v Pekingu i v roku 2012 v Londýne. „Prežívam obrovskú radosť. Som rada, že som finále takto zvládla a konečne som aj sama sebe dokázala, že vo finále viem zastrieľať. Priznám sa, že som sa iba tak po očku asi dvakrát pozrela ako sa to vyvíja, ale potom som si povedala, že to radšej nebudem sledovať. Veľmi sa teším, že som si udržala chladnú hlavu, vydržala až do konca a je z toho zlatá medaila,“ povedala Rehák Štefečeková po svojom triumfe. Jej prvými gratulantmi boli manžel a dvaja synovia.
„Zajtra ráno znova vyjde slnko a čaká nás tréning v mixe. Ale to, že som zlatá, tu zostane navždy. Veľmi sa teším, že som už telefonovala domov s mojimi chlapmi a myslím si, že majú pekné ráno, keďže už o ôsmej pijú šampanské a tešia sa. Je radosť robiť ľuďom radosť. Deti boli ešte ospalé, ale starší syn sa tešil. Ale mne už včera posielali motivačné videá. A aj som už pred finále písala mužovi, že nech sa stane hocičo, najväčšie zlato už mám doma,“ uviedla slovenská reprezentantka po pretekoch. V šesťčlennom finále trafila Rehák Štefečeková 43 z 50 terčov a v novom systéme súťaže stanovila olympijský rekord.
„Bolo mi to také smiešne. Janka Špotáková je moja najvernejšia fanúšička a prechádzala tu so mnou každú jednu položku. Vždy bola niekde na boku a ukazovala mi rôzne srandovné posunky, aby ma udržala v strehu. A keď som minula ten piaty terč, tak som si povedala, že ‚wau‘, tu sa dá aj pochybiť. Ale vedela som, že nejaké chyby prídu. Tešila som sa hlavne z toho, že po tej chybe neprišli ďalšie dve, tri, štyri, tak, ako to ja obľubujem. Takže som rada, že sa mi to podarilo udržať. Pre mňa to bolo veľmi dobré finále.“
Slovenská reprezentantka ako prvá strelkyňa v histórii dosiahla v eliminácii maximálny nástrel 125 terčova a jej bezchybná séria sa skončila až v piatom finálovom výstrele na méte 129. „Ja som si po kvalifikácii povedala, že mi už nikto nezoberie svetový rekord a keď ho aj niekto vyrovná, tak stále tam bude moje meno. Pre mňa to bolo podstatné. Ja som od finále nemala očakávania, len som si hovorila, aby som nerobila nič inak, ako v kvalifikácii,“ uviedla Rehák Štefečeková. Olympijská víťazka sa tesne po pretekoch ešte nepoddala emóciám, slzy šťastia sa jej liali po tvári až na medailovom ceremoniáli. „Je to skvelý pocit, ale sú to také isté preteky ako aj iné, len mediálne známejšie. Ja viem, že to znie čudne. Ale som rada, že som potešila ľudí,“ dodala na záver Rehák Štefečeková.
