Španielsko má všetko. Dosť obyvateľstva, kráľovstvo, kapitalizmus aj socialistickú vládu. Len imigrantov sa mu akosi máli

Španielske kráľovstvo (Reino de España) je európskou šťastenou. Nie je to tak dlho (koncom 15. storočia), keď vyhnalo arabských lúpežných útočníkov a teraz sa strieľa do kolena. Berie si ich naspäť.

Španielsko je Slovákom povedomé, každý druhý až desiaty (a opravte ma) tam už bol. Trochu geopoliticky: Ide o štvrtú najľudnatejšiu krajinu EÚ, je rozlohou asi 10-krát väčšia ako Slovensko a má takmer desaťnásobok počtu obyvateľstva ako tiger pod Tatrami. Je v eurozóne, sedí v NATO. Má síce kráľa, ale ten pracuje iba ako taxikár. Navyše disponuje (podľa hovoriacich) druhým najrozšírenejším jazykom na svete, kapitalizmom a socialistickou vládou. EÚ mu postavila nemocnice, letiská aj cesty. Je nad vodou. No čo už viac mu chýba dosiahnuť to, čo sa nazýva štátno-spoločenské šťastie.

Ten paradox nad paradoxmi spočíva v tom, že ani nie pár dní po skončení Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, kde brat zo zámoria prepral európsku imigračnú lenivosť, vyšli na povrch údaje internej správy Ministerstva vnútra Španielskeho kráľovstva. Vyzerá to, akoby takmer 50 miliónov obyvateľov bolo pre Španielsko málo a akoby ich potrebovalo viac. Ale kde ich brať? No predsa v moslimských krajinách! Španielsko, ako sa zdá, sa necháva dohnať tými, ktorých kedysi vyhnali. Udelilo zelenú pre masívne prisťahovalectvo, a ak citujem správne list El Confidencial (vEl País to reprodukovali rovnako), polícia v roku 2006 očakáva „až“ 1,3 milióna žiadostí k „zákonnému povoleniu pobytu“. Motorom tohto legislatívneho pohybu, ako inak, je vládnuca strana PSOE Pedra Sáncheza. PSOE ako skratku poznáme už od Georgea Orwella. Podľa značky známeho veterána španielskej občianskej vojny ide o Španielsku socialistickú robotnícku stranu (Partido Socialista Obrero Español). Španielske kráľovstvo, podobne ako Slovensko, sa však nachádza v eurozóne a existuje tu voľný pohyb osôb. Nie som si istý, či tu na Slovensku nakoniec predsa len nepostavíme mešitu? Saudskí Arabi by určite nezištne prispeli. Veď ráno vás nemusí budiť iba kohút alebo budík, zvládne to aj „muezín“ z „playbacku“. Nie je to romantické?

Reconquista alebo „re-reconquista“?

Buďme historicky v „cajku“, ako hovoríme my slovenskí východniari. „Reconquista“ v španielskej aj európskej histórii znamená znovuzískanie, znovudobytie územia, ktoré predtým dobyli arabskí moslimovia. Teraz ich Španieli púšťajú naspäť cestou legalizácie prisťahovalectva. Podľa údajov denníka El Confidencial, ktorý vychádza z informácií španielskeho Národného centra pre prisťahovalectvo a hranice (CNIF) (ide o divíziu španielskej národnej polície), sa žiadosti o legalizáciu prisťahovalectva do tejto členskej krajiny EÚ odhadujú v rozmedzí jedného až 3, 5 milióna ľudí. Toľko ľudí podá žiadosť o legalizáciu. Ešte na konci januára 2006 španielsky premiér Pedro Sánchez hovoril o necelých päťsto tisícoch trpiacich utečencoch (zabudol povedať, že ide spravidla o moslimov, hoci nechýbajú ani juhoamerickí „latinos“). Treba zdôrazniť, že väčšina týchto žiadateľov je alebo bude bez dokladov. Prečo? Stratili sa, ukradli im ich.

Predpokladá sa, že španielske úrady absolútnej väčšine týchto žiadostí vyhovejú a Španielske kráľovstvo sa tak stane najochotnejšou krajinou schengenského priestoru. Oficiálne miesta v Madride sa voči kritike bránia tým, že prisťahovalci obsadzujú tie pracovné miesta, ktoré sa rodným (interpretujem, že kapitalizmom rozmaznaným) Španielom nechce obsadiť. A tieto miesta (majú aj špecifický štátny orgán – ministerstvo pre inklúziu) vám povoľnosť Španielskeho kráľovstva smerom k masovej imigrácii poľahky ozrejmia.

Takže „Šengen“ sem, „Šengen“ tam, nech MELS (Marx, Engels, Lenin, Stalin) a iní svätí ochraňujú Slovensko pred trpiacimi prisťahovalcami zo Španielska – budú už v schengenskom priestore a po čase aj občanmi EÚ.

Autor je bezpečnostný analytik.

330