Česko sa strieľa do vlastnej nohy. Napätie medzi vládou a prezidentom nestojí len na prezidentských právomociach a bude pokračovať

Česká vláda je oveľa nestabilnejšia ako tá slovenská, ale akosi v obrátenom garde. Na Slovensku koaliční partneri vystrkujú občas rožky, ale veľmi rýchlo začnú svojmu vládnemu šéfovi zobkať z ruky, keď im pohrozí alebo si ich kúpi. V Česku premiér nedokáže ani buchnúť do stola a povoľuje koaličným partnerom voľnú jazdu pri kompromitovaní štátu doma aj v zahraničí.

V zdanlivo plnšej intenzite sa spor na domácej scéne rozhorel, keď Babišova vláda chcela zamedziť účasti prezidenta Pavla na summite NATO v Ankare, ale bol to iba zástupný problém vyvolaný premiérovým okolím, špecificky stranou Motoristov, ktorým sa nepodarilo do ministerských pozícií pretlačiť svojho človeka (F. Turka) a na nože s Pavlom sa dostal aj nový minister zahraničia, ktorého útoky na hlavu štátu sa už stali súčasťou ľudového folklóru. Napr. výrokom o „ústavnom puči“ – predbežným opatrením Najvyššieho súdu, ktorý z moci svojej prikázal vláde pribaliť si prezidenta ako nechcenú batožinu na výlet do Turecka. Tam bol premiér Babiš zatlačený účastníkmi skôr do pozadia, zato oveľa viac pozornosti médiá venovali jeho fešnej manželke a jej prevratnej róbe (vrátane vkusnej kabelky v bielej farbe). Televízny divák si asi pretieral oči, či ide naozaj o summit NATO, kde sa rokuje o otázkach vojny a mieru, ale neprávne prepol program na maškarný ples alebo dámsku prehliadku.

Práve po neslávnom návrate z Ankary nadobudol u západných susedov Slovenska spor ozajstné grády a stal sa kľúčovým vnútropolitickým sporom. Partia „motoristov“ kvázi víťazstvo prezidenta na Ústavnom súde neuniesla a hlavnou politickou figúrou v krajine sa zrazu stal prezident, ktorý z tohto piedestálu vytlačil Babiša. Ten útokom na Pavla nebráni, občas dokonca pod vriaci kotol niečím aj priloží. Výsledkom je, že Európska únia už ani nemusí starostlivo skúmať, či jej členské štáty klamú o charaktere svojho právneho štátu, členovia českej vládnej koalície jej podali neutešený stav v tejto oblasti takpovediac na striebornom podnose. Áno, vláda obviňuje vlastný štát, ktorý spravuje. Znie to až neuveriteľne, ale vládna strana, nie opozícia, o súdnictve reprezentovanom Ústavným súdom vo vlastnom štáte tvrdí, že prekračuje svoje právomoci, inými slovami je skorumpovaný. Prevádzkuje vraj nie nadstranícke súdnictvo, ale politicky neprípustný „súdny aktivizmus“.

Ako sa z idealistickej strany stávajú skorumpovaní ľavičiari

Strana Motoristov sa dostala do Poslaneckej snemovne v Prahe vďaka tomu, že sa voličom vtierala ako principiálne pravicová strana, ktorá v parlamente „naplní zodpovednú pravicovú politiku“ a zastaví „ľavičiarske hýrenie peniazmi“. Tak to prinajmenšom hlásala na predvolebných bilbordoch. To, ako vieme, prináša biedu a voliči motoristov reagovali sebazáchovným inštinktom a vrhli sa po nádeji. Ale prijatím členstva v Babišovej vláde sa ekonomické, politické aj morálne pravicové ideály dostali rýchlo stranou. Jeden známy český novinár a spisovateľ už pridelil strane Motoristi sebe prezývku Spolok idiotov.

Motoristi, ale aj zvyšok koalície, prezidenta označujú za predstaviteľa opozície, čo je dané aj tým, že opozičné strany ho v spore o účasť v Ankare až zbytočne hlasne podporovali a Pavla si akoby privlastnili. A je aj pravda, že najmä zahraničnopolitická a bezpečnostno-politická agenda prezidenta má bližšie k bývalej vláde než k tej súčasnej. Lenže aj medzi opozíciou a Hradom môžeme vidieť závažné rozdiely pri pohľade na fungovanie Európy.

Pavel podporuje prijatie eura, od ktorého Babiš, časť opozície aj väčšina občanov dáva ruky preč. Požaduje obmedzenie možnosti jednotlivej členskej krajiny pohodlne blokovať spoločné európske rozhodnutia. Chce hlbšiu integráciu európskej obrany a Európu, ktorá je schopná vystupovať ako samostatná mocenská entita. A čo viac, v apríli 2026 sa prihlásil k myšlienke Spojených štátov európskych, pretože iba v realizácii tejto idey vidí záruku, že Európa sa vo svete nestratí a ostane svetovou mocnosťou. Takéto úvahy sú vzdialené na míle ďaleko aj od českej opozície, na Slovensku je scestná už čoby len predstava, že by sa o nich diskutovalo.

Česká politická scéna nám však sľubuje horúcu jeseň. Zato na Slovensku bude asi prevládať nuda.

Autor je bezpečnostný analytik.