Ako sa vyparil duch porozumenia z Anchorage. USA menia kurz, rusko-ukrajinská vojna nadobudla novú dimenziu

Summit medzi Trumpom a Putinom v aljašskom Anchorage v auguste minulého roku si pochvaľovali obaja prezidenti a nie veľmi významných európskych politikov ako vtedajšieho maďarského a súčasného slovenského premiéra bolo možné pristihnúť, ako slastne mľaskajú. Zdalo sa, že Ukrajinci stratili doterajšieho spojenca, ktorý s nimi stál v dobrom aj v zlom. Summit vošiel do dejín konfliktu ako Aljaška 2025 a mal znamenať zásadný zvrat.

Ruská diplomacia si vzájomné porozumenie v kľúčových záležitostiach interpretuje rôzne. Budapeštianske memorandum, v ktorom sa Rusko zaviazalo, že bude rešpektovať ukrajinskú teritoriálnu suverenitu, ako sa rýchlo sa ukázalo, nemalo žiadnu hodnotu, nebola to vraj dohoda. Rozhovory Putina s Trumpom v Anchorage boli len o vzájomnom porozumení, ale Rusko o nich začalo hovoriť ako o dohode a poeticky ospevovalo „Ducha Aljašky“. Ukrajina o tomto duchovi nemala valnú mienku, podľa jej prezidenta nemožno o osude jednej krajiny hovoriť bez účasti jej zástupcu.

Odlesk tohto ducha sme videli aj na Slovensku. Ak vtedajší líder opozície nechal svojho fámulusa pred NR SR kričať, že slovenská prezidentka je „agentkou Washingtonu“, po rozhovoroch v Anchorage už precítene hovoril o „mierovom úsilí amerického pána prezidenta Trumpa “. Nuž, kto niekedy chválil Ameriku, po Anchorage už nemohol byť agent Washingtonu a z toho, kto na ňu pred Anchorage nadával, sa nutne stal extrémista? Ale možno opäť bude, pretože americký prezident, ako v mnohých iných veciach, znova prevratne mení názor. Po stretnutí s Putinom to naozaj vyzeralo, že Trump z pokračujúcej vojny jednostranne obviňuje Ukrajinu a na svojej povestnej sieti Truth Social vyhlásil, že „Ukrajina môže ukončiť vojnu okamžite“. Ale nedodal, hoci to z kontextu jednoznačne vyplývalo, že automaticky iba za územné ústupky a že Rusmi okupované územie im prenechá bez boja o jeho znovuzískanie.

Zmena kurzu na inom summite

Biely Dom však medzitým postupne zaraďoval spiatočku a Trump menil názory nepochybne aj v dôsledku tvrdého postoja Ukrajincov a zoči voči nevyberavým ruským útokom na civilné ciele a ničenie obytných štvrtí v ukrajinských mestách. Zmenu kurzu uviedol na pravú mieru na summite organizácie AZEAN v Manile koncom júla tohto roku americký minister zahraničia Marco Rubio. Na okraj tohto summitu sa stretol so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom a ich rozhovor, ktorý sa týkal „ukrajinskej“ vojny, sa neskončil dobre. Trval (agentúra Reuters) vyčerpávajúcich cca 25 minút a obe strany ho diplomaticky zhodnotili ako „dobrý a vecný“. Nijaké superlatívy o úspechu, o mierovom napredovaní alebo novej nádeji. Nie, Rubio označil ani nie jeden rok staré porozumenie z Anchorage ak nie za omyl, tak aspoň za minulosť. Inými slovami, ukrajinský románik medzi Putinom a Trumpom sa skončil neslávne. Lavrov svojho kolegu upozornil, že ďalšie „vyzbrojovanie“ (myslel tým vojenskú pomoc napadnutej krajine), je „neprípustné. Upozornenie celkom zbytočné. USA vojenskú pomoc Kyjevu takmer úplne zastavili a túto úlohu posunuli na Európu ako jej psiu povinnosť.

Hlavnú podstatu krátkeho a na čas skúpeho rozhovoru Rubia s Lavrovom americký minister prezradil na nasledujúcej tlačovej konferencii v Manile. Odhliadnuc od diplomatickej „vaty“, o dobrej a vecnej výmene názorov, Rubio výslovne zdôraznil, že z predošlých rozhovorov v Anchorage nevzišla v žiadnom prípade nejaká dohoda, išlo iba o návrhy americkej strany. A „Kubánoameričan“ na tlačovej konferencii ešte pritvrdil: „nie je možné uzavrieť mier, keď s ním nesúhlasia obe strany. Ukrajinci s takým riešením nesúhlasili, preto tieto pokusy zlyhali. Potrebujeme nové názory, nové idey“ (Reuters). Tak toto sa prosím nazýva koperníkovský obrat, ale na podobné kúsky prezidenta Trumpa, v mene ktorého Rubio hovoril, si svet už zvykol.

Rusko nové idey nezaujímajú

Postoj Trumpa sa od „porozumenia“ v Anchorage pozvoľne menil a adekvátne tomu Kremeľ postupne menil rétoriku a začal obviňovať Trumpa kvázi zo zrady. Tak sa mi marí, že Donald už pre slovenského premiéra nebude ten „americký prezident pán Trump“ a kto ho tak bude nazývať, stane sa zrejme cez noc opäť agentom Washingtonu. Po stretnutí Rubia a Lavrova sa teraz Kremeľ vymedzil proti Bielemu domu už veľmi ostro a prísny pozorovateľ kremeľskej politiky by povedal, že oficiálnemu Rusku podľa očakávania spadla maska. Už mu ako podmienka k uzavretiu mieru nestačí, že si ponechá obsadené územia, tieto ústupky mu zrazu nestačia. Koniec koncov, znalci ruskej, sovietskej a napokon zasa ruskej politiky nič iné neočakávali.

Rusko chce teraz celé Donecko, Chersonsko či Záporožsko, inak hrozí nekonečnou vojnou a opäť vypustí z fľaše duševne vážne postihnutého D. Medvedeva, ktorý nanovo začne hroziť použitím taktických jadrových zbraní. Inak každý vie, že Rusko chce pri obnovovaní svojho impéria Ukrajinu celú. Doslovne alebo v svojom područí. Momentálne má Rusko šťastie, že vojna medzi USA a kremeľským spojencom Iránom sa opäť rozhorela a Putin sa ako obrátený a znovuzrodený kresťan určite modlí, aby medzi Teheránom a Washingtonom neprebehla ďalšia iskra porozumenia.

Autor je bezpečnostný analytik.