Dnes má meniny: Jaroslava
Prezident Ruskej federácie Putin sa v dôsledku vplyvu post-sovietskych nostalgikov a revolucionárov, najmä z vojensko-priemyselného okolia, stal hrdinom svetových médií. Rusko sa opäť skloňuje vo všetkých gramatických aj ideologických pádoch a konečne sa opäť vďaka hrdosti ruského národa dostalo do popredia svetového záujmu, ako tomu bolo v hviezdnych epochách Sovietskeho zväzu, teda pred Gorbačovovou fašistickou perestrojkou.
Ku korunovácii triumfu Moskvy už chýba iba detail – vodcovstvo najväčšej krajiny sveta opäť na poli vojny a vojenstva. Zápas o túto drobnosť a prehra v ňom môže ruského prezidenta stáť pozíciu ako šéfa otrepávajúcej sa mocnosti.
Neistá budúcnosť prezidenta Putina
Putin sa vydal na cestu, z ktorej nie je návratu a neúspech reexpanzie Ruska (Gruzínsko, Osetsko, Abcházia, Krym, ľudové protektoráty Luhansko a Donecko) vojensko-priemyselný komplex iste klasifikuje pedagogicky ako „veľmi dobré“. Putin sa však rozbehol do nastražených výšok a nie je isté, či mu revanšistickí druhovia (pojem „továrišč“ sa dnes v Rusku neužíva, už ani v panelákoch netitulujú susedku ako „továrišča“) odpustia stagnujúcu expanziu.
Nikto si nemôže byť istý, že ruského prezidenta (okrem spravodajských služieb) nejako silno vnímajú politickí komentátori na Novom Zélande alebo v Kamerune. Súčasnému ruskému prezidentovi zatiaľ hrá v Moskve všetko do karát: Obnovenie hrdosti ruského národa, miesto na mape sveta, o ktoré ako najdôležitejšej krajine prišiel po rozpade Sovietskeho zväzu a najmä vojenská sila.
Vojenská prevaha
Na suroviny sa Rusko nemôže sťažovať, je to „multinerastne“ jednoznačne najbohatšia krajina sveta. Rusko prežíva z toho, že drancuje svoje prírodné zdroje. Vzhľadom na znižovanie počtu obyvateľstva ruského pôvodu má Ruská federácia k okamžitému nasadeniu 2 milióny vojakov, z čoho absolútnu väčšinu zostavujú vojaci a dôstojníci z povolania, zvyšok tvoria príslušníci základnej vojenskej služby (povinne 12 mesiacov) a civilní zamestnanci. K tomu sa rátajú ešte dva milióny rezervistov a tiež vojenské zálohy (bez pravidelného výcviku v horúcej vojne len obmedzene použiteľné).
Oficiálne udávané výdavky na obranu vraj tvoria približne 20 % federálneho rozpočtu, čo by malo predstavovať asi 4 % HDP. Nie je od veci oficiálne ruské údaje spochybňovať (autor nevychádza z oficiálnych ruských zdrojov, ale z „neutrálne“ verejných). Organizačne má Rusko k dispozícii niekoľko druhov vojsk: pozemné sily; vzdušné výsadkové vojská; kozmické sily; raketové vojská strategického určenia; vojenské námorníctvo. Tradične sú chrbticou ruského (sovietskeho) víťazstva na východnom fronte tanky, zaslúžená legenda! Letectvo je tradične slabé, protiraketová obrana je ale asi najlepšia na svete, len na toto prvé miesto Rusov už bezočivo útočia Izraelčania.
Putinove vojenské reformy
Po svojom nástupe do funkcie ruského prezidenta sa Putin pustil do obnovy obranných síl Ruskej federácie. Zmodernizoval ruské vojnové námorníctvo i trestuhodne zanedbávané jednotky zvláštneho určenia (Specnaz). Nasledovali reformy v logistike a v renovácii zastarávajúcich jadrových zbraní, ktorých Rusko vlastní najviac na svete. V roku 2013 prezident inicioval militarizáciu arktickeho teritória, ktoré je geopoliticky dôležitou námornou trasou a potenciálnym zdrojom surovinových zdrojov.
Tu sa ale Rusko nutne dostáva do stretu s inými pretendentmi na arktický trón – USA, Kanadou, Nórskom, Britániou, Dánskom, Islandom. Každý chce mať podiel na koristi z tejto zeme nikoho. Ruský záujem je ale enormný a nikto nevie, či Moskva po zlyhaní krátkofunkčného aparátu zvaného Lunochod nepripravuje masový výsadok sledujúci obsadenie Mesiaca. Ale to by Američanov a zrejme aj Číňanov a obyvateľov Maledív zrejme naštvalo viac ako samoľúba demonštrácia sily voči Ukrajine.
Ivo Samson, bezpečnostný analytik. Autor je bývalý poradca ministra obrany SR.