Dnes má meniny: Jela
Ak by svet koncom 80. rokov nezaviedol zákaz používania dovtedy bežných freónov, ktoré dokázateľne ničili ozónovú vrstvu Zeme, už o 20 rokov by sme čelili kolapsu. Prijatím Montreolského protokolu sme dostali druhú šancu.
Prestížny časopis Nature publikoval najnovšiu štúdiu, ktorá hovorí, že zákaz z roku 1987 o využívaní chlór-fluorovaných uhľovodíkov (známych pod anglickou skratkou CFC), ktorých najznámejšou podskupinou sú freóny, zachránil našu Zem.
Chemikálie ničiace ozón sa kedysi bežne používali napr. ako náplne v chladničkách, či hasiacich prístrojoch, v izolačných penách a aerosóloch. Vedci zistili, že ak by zákaz neprišiel, do roku 2040 by sa naša ozónová vrstva celkom zrútila. A do konca storočia by sa globálne otepľovanie zvýšilo až o 2,5 ° C.
Vďaka modelovaniu klimatických vedcov sa zistilo, že Montrealský protokol z roku 1987, obmedzujúci používanie chlórfluórovaných uhľovodíkov (CFC), dal ľudstvu šancu v podobe zastavenia globálneho otepľovania na 1,5°C, tak ako to stanovuje Parížska dohoda.
Atmosféra sa už ohriala z 1,1 ° C na 1,2 °C nad úroveň pred industrializáciou, čo znamená, že ak by sa freóny naďalej používali, Zem by mohla čeliť otepleniu až o 3,5 °C.
Modelovanie vývoja situácie tímami vo Veľkej Británii, USA a na Novom Zélande bolo založené na teoretickom náraste v prípade pokračujúceho používania freónov o 3 % ročne od roku 1987.
Zistilo sa zároveň, že pokračujúce vyčerpávanie ozónu – plynu, ktorý chráni planétu pred škodlivými hladinami ultrafialového žiarenia (UV) – by výrazne oslabilo schopnosť Zeme absorbovať oxid uhličitý (CO2) z atmosféry.
Svet by naozaj mohol zažiť tie najhoršie možné scenáre, ktoré sa predpovedajú v súvislosti s globálnym otepľovaním, pokiaľ medzinárodní lídri nesplnia svoje záväzky na zníženie emisií skleníkových plynov a dosiahnutie nulovej bilancie emisií CO2.
Obnova ozónovej diery zabezpečí ochranu pred škodlivým nárastom ultrafialového žiarenia, ktoré oslabuje schopnosť rastlín absorbovať CO2.
Po kolapse ozónovej vrstvy by Zem pohltilo ultrafialové žiarenie v množstve, ktoré by poškodilo tkanivá rastlín, spomalilo ich rast aj proces fotosyntézy. Do roku 2100 by tak oxid uhličitý v našej atmosfére vzrástol o 40 až 50 %. Vedci uviedli, že tento dodatočný CO2 by prispel k ďalšiemu otepleniu o 0,8 ° C, čím by sa ciele Parížskej dohody rozpadli.
Doktor Paul Young, hlavný autor štúdie z Lancaster University, povedal: „V našom výskume vidíme, že úspechy Montrealského protokolu siahajú nad rámec ochrany ľudstva pred zvýšeným UV žiarením až po ochranu schopnosti rastlín a stromov absorbovať CO2.“
Aj keď môžeme dúfať, že by sme nikdy nedosiahli katastrofické scenáre, ktoré vedci simulovali, tieto výsledky nám pripomínajú dôležitosť pokračovať v ochrane ozónovej vrstvy.
Vedci naďalej vyzývajú k dodržiavaniu Montrealského protokolu, pretože ak by sa na ňu zabudlo, ľudstvo by už krízu nemuselo vedieť zvrátiť. Síce aktuálne musíme zápasiť s krízou fosílnych palív, no zároveň nemožno zabúdať ani na ochranu ozónovej vrstvy.