Veľa kňazov neverí v Boha, vraví cirkevný sudca Rozek, podľa ktorého v cirkvi platia “mafiánske praktiky”

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: erlegal.com

Zneužívanie detí kňazmi nie je ničím novým. Hovorí sa o tom desaťročia. Pritom Vatikán mal miesto riešenia tohto obrovského problému biskupom nariadiť krytie týchto činov. O tom, že v cirkvi platia akési “mafiánske praktiky”, hovoria viaceré organizácie po celom svete. O cirkevných pravidlách a aktivitách porozprával Jan Rozek, bývalý cirkevný sudca, ktorého odvolali kvôli tomu, že začal pomáhať obetiam sexuálneho zneužívania v cirkvi.

V čom spočíva funkcia cirkevného sudcu?

Cirkev má svoje vlastné súdnictvo a riadi sa kánonickým právom – to vychádza z rímskeho práva, cirkev takto rieši vnútorno-cirkevné záležitosti. V 99,9 % prípadoch pracujú na týchto súdoch rehoľné sestry alebo kňazi, ale stala sa výnimočná vec, že som ako laik tieto veci vyštudoval a pracoval na cirkevnom súde. Vo chvíli, keď som však zriadil webovú stránku na pomoc obetiam sexuálneho zneužívania, tak ma cirkev vyhodila napriek tomu, že predtým som bol oceňovaný za svoju vynikajúcu prácu napríklad aj kardinálom Dukom. Nepáčilo sa im, že som začal s ďalšími odborníkmi, ktorých v našej organizácii “Pre čistú cirkev” máme, pomáhať obetiam zneužívania.

Takže vy už ste o zneužívaní v cirkvi vedeli počas svojej funkcie, ale vzhľadom na to, že ste založili iniciatívu, tak vás vylúčili? Dôvodom teda bolo založenie iniciatívny “Pre čistú cirkev”?

Áno. Oni to urobili špeciálne, pretože vydali všeobecné prehlásenie pre cirkev, ktoré nechali čítať v každej farnosti, v kresťanskej televízii aj rádiu, dokonca opakovane, nech sa nikto na mňa ani na moju organizáciu neobracia. Že som stratil dobrú povesť. Je to niečo podobné ako exkomunikácia. Nenechal som to len tak. Išiel som do Vatikánu, kde mám dobré kontakty a tam priamo na ministerstve spravodlivosti, ktoré takéto veci rieši, odborníci videli spomínaný dekrét Českej biskupskej konferencie a potvrdili, že moja výpoveď je neplatná. Pretože biskup si nemôže dovoliť vyhodiť sudcu iba tak, ako keby mal všetku moc. Čo v Českej aj Slovenskej republike, bohužiaľ, je. Ale pretože biskup by síce prijal výsledok, ale potom by ma aj tak nenechal ako sudcu a odvolanie by stálo desaťtisíc eur, tak som so ženou dospel k názoru, že nemá zmysel sa odvolávať. Neskôr sa ale presne na tomto prípade odhalilo to, čo hovorí francúzska správa nezávislej komisie, ktorá niekoľkokrát v záverečných odporúčaniach podotkla, že sa musí rozdeliť moc biskupa. Nemôže byť zároveň aj hlavným sudcom diecézy. To kánonické právo, ktorým sa cirkev riadi, sa musí dať do súladu s medzinárodným právom. Obete sexuálneho zneužívania majú mať svoje práva. Obeť by mala mať možnosť slobodne si vybrať svojho obhajcu. V cirkvi je to tak, že ak sa dostanete do konfliktu s kňazom, tak cirkev povie, že si môžete vybrať z obhajcov, ktorí sú na súde zapísaní, čo je pár osôb, ktoré cirkev platí, tým pádom “kopú” za cirkev a nie za obeť. Takýmito mafiánskymi praktikami je to v cirkvi nastavené.

Vo vašom prípade teda prekážalo, že ste sa postavili na stranu obetí a odvrátili sa od cirkvi. Neprekážalo kompetentným samotné zneužívanie v cirkvi, ktoré trvá desaťročia?

Ako cirkevný sudca som vedel, čo žiada pápež František a Vatikán od miestnych cirkví. Pred ôsmimi rokmi im prikázal, aby v každej diecéze zriadili kontaktné centrum pre obete. Nie ako je na Slovensku aj v Čechách zriadené jedno centrum. Niekoľkokrát to zopakoval a napriek tomu sa na Slovensku aj v Čechách na pápeža vykašľali.

Čiže ho neakceptujú…

Mali konať, ale nekonali. Nakoľko som ale v tejto veci vzdelaný, založil som organizáciu, ktorá postupuje presne tak, ako žiada pápež František. A nechal som si to aj v Ríme, celú organizáciu a princípy, schváliť, respektíve preveriť odborníkmi v danej oblasti. A toto som ponúkol kardinálovi Dukovi, pretože bol šéfom Českej biskupskej konferencie. Aby tu bola pomoc pre cirkev, ktorá by sa tak mohla zbaviť pedofilov, ktorých vo svojich radoch má. Ale narazil som na odpor, ktorý som zo začiatku vôbec nepochopil. S kardinálom Dukom som už predtým úplne bez problémov pracoval na iných kauzách, dokonca mi aj písomne poďakoval za dobrú prácu, no a zrazu sa stalo toto. Ja som nechápal, prečo to cirkev robí, keď je všetko podľa pravidiel. Až postupne, za rok-dva, som zisťoval všetku hrôzu, v ktorej sme, a všetko, čo sa tu deje. Ja som na začiatku netušil rozmery sexuálneho zneužívania, ktoré cirkev kryje.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Takže možno hovoriť o jednej veľkej mafii?

Áno, áno. Podľa niekoľkých celosvetových organizácií na pomoc obetiam sexuálneho zneužívania sa chová katolícka cirkev ako mafia. Dokonca niektoré organizácie odhalili dokument, ktorý je prísne tajný, pod pápežským tajomstvom, nemohli ho vidieť ani kňazi, iba biskupi, píše sa v ňom, že biskup má tieto prípady kryť, tutlať, zametať, neriešiť to. To je príkaz priamo z Vatikánu. Tí biskupi teda konali podľa tohto nariadenia.

Je to neskutočné, že nariadenie z Vatikánu kryť kňazov sa akceptuje, ale aby sa pomáhalo obetiam sexuálneho zneužívania v cirkvi sa nerešpektuje... Cez vami založenú organizáciu sa na vás môžu obrátiť obete. Ako to prebieha, pretože nie je jednoduché sa takto rozhodnúť…

Ono to prebieha podobne. Najskôr mi obete začnú lajkovať príspevky, potom začnú písať niečo do komentárov, potom mi osobne napíšu, pomaly sa snažíme spriateliť, osobne sa stretneme. Ja im totiž ponúkam pomoc psychologickú, právnu a, samozrejme, všetku, ktorú potrebujú. Teraz mi napadol prípad zo Slovenska, kedy sme pomáhali obeti, ktorá na tom bola tak zle, že spala v Bratislave pod mostom – tej sme pomáhali aj finančne. Ale väčšinou ide o psychologickú pomoc. Tiež ich navzájom prepájame. Ak chce obeť hovoriť s ďalšou obeťou, stretnúť sa. Boja sa ísť na políciu, ale keď vedia, že v tom nie sú samé, nebude to slovo proti slovu, tak im to pomáha.

To už sme premostili na aktuálnu situáciu vo Francúzsku, kde nezávislá komisia vyšetrujúca zneužívanie detí v rámci rímskokatolíckej cirkvi iba na území Francúzska zistila, že za 70 rokov to bolo vyše 216 000 obetí. Ak sa k tomu pripočíta zneužívanie laickými členmi cirkvi, počet obetí dosiahne číslo až 330 000.

A tá komisia pritom píše, že je to minimálne číslo… Minimálny počet obetí.

A pritom človeka už pri týchto číslach zamrazí. Ak sa teda na Slovensku verejne hovorí o desiatkach prípadov, v skutočnosti ich je koľko?

Určite stovky.

V Čechách je to podobné?

Áno. Slovensko je síce o polovicu menšie z pohľadu počtu obyvateľov, ale má väčšie percento veriacich. Zvlášť okresy na východnom Slovensku sú okresy, kde kňaz má také postavenie, ktoré nemá ani starosta alebo miestny lekár. Môže sa stať, že v týchto obciach to zneužívanie zakryjú nielen predstavitelia cirkvi, ale aj samotní veriaci.

Ak niekto v dedine, kde žije 100-200 ľudí povie, že ho zneužíval kňaz, tak mu nikto nebude veriť, pretože ten kňaz je skrátka kňaz a má vyššiu autoritu?

Áno.

Aj keby to povedali desiati z tej obce?

Áno. Aj keby bol ten kňaz odsúdený súdom a bolo by to preukázané, tak tá obeť a jej rodina už v podstate je z tej obce navždy “vyobcovaná”. Pôjdu do obchodu a nikto ich nebude zdraviť, budú prechádzať na druhý chodník. Na Slovensku je táto situácia ešte horšia než v Českej republike v tom, že v Čechách aktívne prenasledujú obete predstavitelia cirkvi, ale na Slovensku to robia bežní veriaci. Ak si spomeniete na kauzu biskupa Chautura, Slováci – laici spravili aktivitu “Chautura si nedáme vziať”, čo je vec oveľa horšia, pretože je masovejšia. Je to v podstate spôsob zastrašovania obetí, aby im na takto svätého človeka niekto nepovedal pravdu.

Je to ďalším dôvodom, prečo sa niekto, kto žije v malej obci, meste alebo na Slovensku, rozhodne až po niekoľkých rokoch povedať, že bol zneužívaný.

Podľa psychológov, ktorí analyzujú zneužívanie všeobecne, nielen v cirkvi, tak drvivá väčšina obetí o tom začne hovoriť po 20-25 rokoch. V dobe, keď majú deti vo veku, keď sa to stalo im. Aké kauzy zneužívania v cirkvi na Slovensku sú? Kauza Chautur, ktorého obvinila žena, ktorá pracuje v Anglicku – čiže je veľmi ďaleko od Slovenska a Slováci ju tak nemôžu v takej miere lynčovať. Medzi ďalšie prípady patria obete, ktoré sú dobre finančne zabezpečené. Sú na tom fyzicky, psychicky aj finančne dobre. Snažia sa to teda riešiť. Ale tí, ktorí spia pod mostom, sú psychicky nevyrovnaní, majú dobrú prácu, ale ak na nich šéf zatlačí, dostávajú sa do stavu, keď na nich tlačil deviant. Nie sú schopní nič spraviť. Musia ísť na psychiatriu, aby sa dali dokopy. A prichádzajú tak o dobrú prácu. Nemôžu si tak platiť psychologickú pomoc, ktorá trvá roky, aby sa obeť z toho dostala. Preto závery nielen francúzskej komisie, ale aj nemeckej, poľskej, americkej sú, že cirkev musí zriadiť fond na pomoc týmto obetiam a platiť im nielen psychológov. U nás sa ale o tom nemôže hovoriť. Keby len jeden Slovák povedal, že mu cirkev platí, tak ho média zožerú, že mu ide o peniaze. Ale jemu ide o holý život.

Prečo to kňazi robia? Mali byť mať lepší úsudok, keď sa rozhodli zasvätiť Bohu, tak by mali vedieť rozlíšiť, toto je a toto nie je správne.

Tiež som sa na to takto pozeral. Som veriaci katolík a mal som clonu pred očami. Až teraz, keď počúvam obete, vidím ten rozsah, rozprávam sa s kňazmi a tí mi hovoria, že množstvo kňazov nejde za kňaza, aby slúžili Bohu. Oni idú za pokojom, za pohodlnou prácou, za prestížnym postavením, ukrylo sa tu veľa homosexuálov, pretože keď pôjde mladé dievča večer na faru, tak sa veriaci budú búriť, ale ak tam pôjde mladý chlapec, tak to nevadí, to je miništrant… A veľa kňazov neverí v Boha. Ani biskupi niektorí neveria v to, že existuje diabol. Stretol som sa s jedným biskupom, ktorý mi povedal, že neverí v reálnu osobu diabla, ale že to vidí len všeobecne ako zlo.

Čiže sú to falošní kňazi?

Úplne. Ich náplňou sú napríklad dve-tri omše za týždeň, čo sú dve-tri hodiny práce. Na dedinách nie sú až tak svadby alebo krstiny, tak nemajú iné prípravy. Mnoho z nich ani nebýva na fare. Príde do farnosti, usmeje sa, ale žije inak. V Čechách takých poznáme – chodia na golf, žijú svoj život a len sem-tam prídu odslúžiť nejakú omšu. U nás je to tak, že na farára sa nič zlé nehovorí, doň sa nerýpe, je to nadriadená osoba.

Aký to môže mať celkový vplyv na spoločnosť, ak sa už nedá veriť ani cirkvi?

S hrôzou som si uvedomil jednu vec. Možno to vyjde najavo o 30 rokov. Nás – veriacich utláčali komunisti. Museli sme stáť pred triedou a smiali sa nám, že chodíme na náboženstvo. Komunisti boli najväčšie zlo, o ktorom sa hovorilo a vedelo. A ak sa založí o nejakú dobu podobná nezávislá komisia, chcem vedieť, aký bude podiel zneužívaných detí v tábore a cirkvi? Obávam sa, že dopadneme podobne ako vo Francúzsku – dvojnásobný podiel zneužitých detí v cirkvi ako v ktorejkoľvek organizácii.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Ako to ovplyvnilo vás ako veriaceho, keď ste toto všetko zistili?

Jednou vecou je, že mi cirkev zničila dobré meno a povesť. Vzala aj kamarátov, ktorí sú veriaci a boli súčasťou cirkvi, pretože sa so mnou nerozprávajú a vyhýbajú sa mne aj rodine. Taktiež sa takto môžu cítiť obete, ktoré odpíšu. Druhá vec je viera, keď človek prežíva ťažké boje, či ostať veriaci, a ak áno, či byť v katolíckej cirkvi. Ja som si povedal, že napríklad noví biskupi by mohli byť naklonení k zmene, ale realita je zatiaľ iná.

Čo vy a odluka cirkvi od štátu?

My, v Českej republike na ňu postupne prechádzame. Prax ukazuje jednu vec napriek rôznym názorom. Celosvetový pohľad na cirkev jasne dokazuje, že krajiny, v ktorých sa takéto prípady (ako je zneužívanie) riadne vyšetrovali, sú krajiny, ktoré majú odluku – Amerika, Nemecko, Francúzsko, Austrália. Tam, kde nie je odluka, sa to “tutlá”. Prečo? Pretože cirkev je veľmi ťažko závislá na príjmoch zo štátneho rozpočtu. V Nemecku existuje cirkevná daň, rovno ľudom odchádzajú peniaze pre cirkev. Nájdu si prácu a buď súhlasia, alebo nie s cirkevnou daňou. Keď začali škandály so sexuálnym zneužívaním a ľudia sa rozhodli neposielať svoje peniaze cirkvi, bol to krok odluky. Biskupstvo hneď videlo, že v ten mesiac videlo o milión, dva, tri menej. A keď zistili, že majú málo peňazí, tak to začali riešiť. Na Slovensku ak cirkev dostáva peniaze priamo od štátu, nič nerieši, nič ju nezaujíma.

Môže na Slovensku pomôcť odluka cirkvi od štátu tomu, že by sa začali riešiť dôkladnejšie sexuálne zneužívania detí v cirkvi?

Áno. Pretože cirkev bude závislá na peniazoch od ľudí. A ľudia budú chcieť vedieť, kam ich peniaze z nedeľnej zbierky idú. Pretože ak by súd nariadil cirkvi odškodniť obeť, ľudia by zistili, že peniaze, ktoré dávajú v nedeľných zbierkach, budú stále kryť tieto obete. A cirkev preto teraz s peniazmi od štátu nič nerieši. Potom by ale museli niečo robiť. Minimálne sa tváriť, že niečo riešia. Katolícka cirkev je založená na feudalizme. Biskup si môže robiť čo chce, a nikto mu nemôže do ničoho hovoriť. A štát mu to ešte platí. Štát môže za to, že vytvára nerovné podmienky pre postavenie mužov a žien v katolíckej cirkvi.