Vysvedčenie ako postrach? Školská psychologička radí, ako správne reagovať na koncoročné hodnotenie

Koniec školského roka sa neúprosne blíži a s ním je spojené aj vysvedčenie, ktoré nie vždy splní predstavu našich detí alebo nás – rodičov. Ako by sme mali reagovať v prípade horších známok? A ako vyplniť prázdninové dni našim deťom? Odpovedá školská psychologička Mgr. Ladislava Zavadinková.

Koniec školského roka je spojený s vysvedčením, ktorého sa deti často obávajú. Ako by mali k vysvedčeniu pristupovať rodičia? Hlavne v prípade, keď je horšie ako očakávali?

Často sa stretávam s tým, že rodičia majú neprimerane vysoké nároky na svoje deti a očakávajú od nich vynikajúce výsledky zo všetkých predmetov. To býva jednou z hlavných príčin, prečo sa niektoré deti vysvedčenia tak veľmi boja. Rodičia si potrebujú uvedomiť, že vysvedčenie ich dieťaťa rozhodne nehovorí nič o tom, akí sú rodičia a neslúži ani na naplnenie si vlastných nesplnených prianí či ambícií. Rovnako platí, že jedno zlé vysvedčenie neohrozí budúcnosť dieťaťa. Vysvedčenie tiež neslúži na to, aby boli deti s niekým porovnávané – často ich rodičia porovnávajú so súrodencami, inými deťmi z rodiny alebo okolia a dokonca aj s ich vlastným vysvedčením z mladosti.

Ak vo vás vysvedčenie vášho dieťaťa vyvoláva negatívne pocity, zastavte sa na chvíľku a popremýšľajte nad tým, na koho sa v skutočnosti hneváte. Na seba, na školu, na učiteľa alebo na svoje dieťa? Pokiaľ už dopredu viete, že sa neudržíte, pripravte si plán, ako sa upokojiť.

Rodičia by sa v každom prípade mali vyhnúť obviňovaniu svojho dieťaťa, ponižovaniu, vyhrážaniu a fyzickým či psychickým trestom. Vysvedčenie by, naopak, malo byť príležitosťou k pochvale. Skúste nájsť niečo, čo by ste mohli oceniť. Oceňte dieťa napríklad za predmety, v ktorých sa mu darilo, za úsilie a pokrok, ktorý dosiahlo. Ak už nič iné, vždy sa dá oceniť aspoň snaha či výdrž. Zaspomínajte si na to, čo by ste vy v ich veku potrebovali počuť od svojich rodičov, keď ste domov prišli s vysvedčením. Bolo to, čo vám povedali, užitočné? Pomohlo vám to v niečom? Dotklo sa vás to?

Vysvedčenie môže byť príležitosťou na hlbší rozhovor s dieťaťom. Opýtajte sa ho, aké má zo svojich známok pocity a či si myslí, že známky, ktoré dostalo, sú spravodlivé a odzrkadľujú jeho snahu a výkon počas celého školského roka. Pýtajte sa detí na to, čo ich bavilo, čo bolo pre ne veľmi náročné a čo by nabudúce mohli urobiť inak. Vypočujte si ich, neskáčte im do reči a nesnažte sa vyvrátiť ich názory. Dostanete sa k nim bližšie, lepšie porozumiete ich svetu a možno spolu nájdete dôvod, prečo sa zhoršili. Možno vás prekvapí, čím si vaše dieťa prechádza a čím sa trápi. Popremýšľajte nad tým, ako by ste nabudúce mohli svojmu dieťaťu pomôcť, aby začalo dosahovať výsledky primerané jeho schopnostiam. Niekedy deťom k lepším výsledkom pomôže, keď im budete nápomocní pri organizovaní si školských povinností, trpezlivo im budete vysvetľovať učivo, opakovať si s nimi alebo im budete pomáhať s domácimi úlohami. Ak sa o ťažkostiach svojho dieťaťa potrebujete s niekým porozprávať, môžete osloviť učiteľa, školskú špeciálnu pedagogičku alebo školskú psychologičku v škole či v centre poradenstva a prevencie.

Nech už vaše deti prídu domov s akýmkoľvek vysvedčením, ukážte im, že ich máte radi, buďte milujúci a podporujúci, nech sa deje čokoľvek. To aj v prípade, že ste z ich známok sklamaní.

Letné prázdniny sú pre deti vysnívaným časom voľna, pre rodičov obdobie stresu, kam na tak dlho umiestniť svoje ratolesti. Aké by mali byť prázdniny? Mali by ich mať deti vyplnené len aktivitou v rámci táborov?

Dieťa nepotrebuje mať dopodrobna naplánovaný každý jeden deň, ani nepotrebuje absolvovať niekoľko táborov v priebehu jedného leta. Dieťa si má hlavne oddýchnuť a načerpať energiu na ďalší školský rok. Potrebuje sa stretávať s rovesníkmi, byť s rodinou, ale aj samé so sebou. Porozprávajte sa s ním o tom, ako by chcelo stráviť leto a pripravte si plán, ktorý zohľadní vaše možnosti a zároveň aspoň čiastočne naplní predstavy vás a vášho dieťaťa. Podľa skúseností s rodičmi viem, že mnohí z nich prežívajú obrovský stres z prázdnin a z toho, ako zabezpečia dozor pre svoje dieťa. Tiež si robia starosti alebo majú výčitky, či dopriali svojmu dieťaťu dostatok zážitkov a podnetov. To ich častokrát vyčerpá natoľko, že nie sú schopní užiť si voľné dni so svojimi deťmi. Rodičia by pri plánovaní prázdnin nemali zabúdať hlavne na to, že by sa mali najskôr postarať o seba, o svoju pohodu a dopriať si čas. Až potom budú schopní dať deťom zo seba to najlepšie.

231