Slovensko a Maďarsko sa dojemne zmierili. Nateraz sú preč časy vulgárnych výpadov

Sú štáty, ktoré zakladajú svoju identitu na hegemónii svojho jazyka nad tými inými a ich zrovnoprávnenie okamžite využijú na verbálnu alebo dokonca vojenskú agresiu.

Je zbytočné poukazovať na hitlerovské Nemecko a jeho údajne utláčané menšiny v okolitých štátoch alebo na putinovské Rusko, ktorému chceli z ruštiny urobiť z hegemónneho jazyka na Ukrajine obyčajný regionálny jazyk s plnými menšinovými právami. No taká trúfalosť! To chce vojnu proti tomu Banderistanu!

Srdcervúci zlom v slovensko-maďarských vzťahoch

Na Slovensku však nemusíme chodiť okolo horúcej kaše. Len čo sa slovenským Maďarom v už samostatnej Slovenskej republike zachcelo zachovať si menšinový jazyk aspoň na ceduliach obcí, v ktorých žilo primerané percento maďarského obyvateľstva, jeden predseda jednej strany jednej vtedajšej vládnej koalície na jednom ľudovo-šovinistickom zhromaždení sa štylizoval do role „normálneho Slováka“ a pohrozil, že „sadneme do tankoch a zrovnáme Budapešť“. Slabší jedinci na tomto pamätnom tábore ľudu prepadli podľa zvukových záznamov ošiaľu, chrochtali blahom a kričali áno!

Dnes sa však časy, obávam sa, že iba dočasne, krkolomne zmenili. Slovenský premiér Fico a maďarský premiér Orbán sú jeden turban. Obhajujú na vrcholných stretnutiach EÚ svoje znevážené a ponižované národy, bijú sa do pŕs za ich právo na svojprávnosť a hrdosť, bojujú proti diktátu Bruselu. Tak tomu bolo aj na ostatnej schôdzke Európskej rady, kde sa obaja predsedovia vlády zastali Ruska odmietnutím sankcií proti nemu. Ten maďarský „liberál“ otvorene, slovenský „sociálny demokrat“ sa vykrúcal a vybavil vraj odklad. Jeden aj druhý podporujú agresiu Ruska proti Ukrajine (samozrejme, každá krajina má právo na obranu, hovoria pritom obaja unisono) a vôbec neprekáža, že prvý o sebe tvrdí, že je sociálny demokrat a druhý, veľkomaďarský nacionalista, sa vydáva za konzervatívneho liberála. Padli si do oka, padli si do náručia a nevadí, že ten slovenský premiérko v slovensko-maďarskom dvojzáprahu ťahá za kratší koniec.

Sebadeštrukcia maďarskej menšiny

Prudký úbytok obyvateľstva, ktoré sa na Slovensku hlási k maďarčine ako materinskému jazyku, je zrejmý z ostatného sčítania obyvateľstva na Slovensku. Percento po maďarsky hovoriacich obyvateľov v Slovenskej republike sústavne klesá. A to ešte na Slovensku žijúci Maďari majú to šťastie, že hoci žijú v krajine, kde ich jazyk nie je úradným, majú voľný prístup do „malého Maďarska“, kde sa so svojimi bývalými krajanmi s menšími problémami aj dorozumejú. Veľké Maďarsko a nie ochrana maďarských menšín na Ukrajine, v Rumunsku alebo na Slovensku je nepochybne hnacím motorom orbánovského „rusofilstva“. Z neschopnosti slovenských Maďarov dostať nejakú zo svojich politických strán do NR SR je podľa mediálnych vystúpení Orbán veľmi rozčúlený. Zmena hraníc po Druhej svetovej vojne a po studenej vojne by mu však bola po chuti, páči sa mu to a v strednej Európe nie je osamotený, má na Slovensku nižšieho podriadeného, fámulusa, tiež s titulom premiéra.

O problém maďarskej menšiny alebo menšín tu vôbec nejde. Aspoň jedno obom premiérkom priznajme. Štvanie proti maďarskej menšine, inak absolútne nezlučiteľné napr. s príslušnými rezolúciami Európskeho parlamentu, na Slovensku momentálne nepočuť. Žiadne „do tankoch“, žiadni „tí Maďari“. Platí obrátená zásada, že bývalý nepriateľ môjho priateľa, aj keď kedysi tiež nepriateľ, je teraz politický kamoš. A tak si tí dvaja na samitoch EÚ hrkocú ako hrdličky. Zatiaľ.

Autor je bezpečnostný expert.

231