USA mnohí predpovedajú rýchly kolaps pre neprimerané zbrojenie. Mnohí sa na to nedočkavo tešia, iní vyjadrujú zaujímavejší pohľad

Názory, že každá ríša zanikne, trvajú odvtedy, čo veľké impériá existujú. Inak, len tak na okraj: v jednom českom seriáli Ježiš Nazaretský trvá na svojom hlásaní, že „žiadna ríša netrvá večne“. A pontifex si ho podal: „Takže áno alebo nie ?“ Pýta sa ho sám Pilát Pontský: „Ani Rímska ríša?“ „Žiadna,“ odpovedal podľa tradície Ježiš. Nuž a Pilát Ježiša vydal „Židom“.

Konštatovania o tom, že každá veľmoc zanikla, sa, žiaľ, dozvedáme až po ich zániku. Inak máme iba predpovede a faktické potvrdenia minulých udalostí. Je preto prirodzené, že aj dnes sa na Slovensku objavujú škodoradostné úškľabky na adresu USA v zmysle, že „skončíte“ ako starobabylonská, novobylonská, perzská, rímska, britská alebo iná ríša. Aj keď pochybujem o tom, že o týchto, najmä tých starovekých štátoch, proroci zániku Západu niečo konkrétne vedia. Ale taký názor sa nosí. USA sú momentálne superveľmocou a všetci vedia alebo nechcú vedieť, že táto superveľmoc nemôže trvať večne, podobne ako jej úhlavný svetový vyzývateľ Čína (myslím tu ľudovú, tá oveľa menšia druhá Čína je o niečo menej kapitalistická).

Pre nás, súčasníkov, najmä na Slovensku (ale ono aj inde vo väčšom svete) je odovzdanosť osudu veľmociam kvázi normálna. A radujeme sa, že niekto za nás niečo zmení. Momentálne je v kurze Rusko. Lenže to práve, zdá sa, melie z posledného a Slovensko je, hádam, momentálne tým posledným „štúrovským“ panslavistickým gašparom, ktorý Moskve ostáva v ruke. Ale časom sa ich v Európe možno vynájde viac…

Pôjdu USA v stopách skrachovaného Sovietskeho zväzu?

Na túto otázku neexistuje na Slovensku nič iné ako „za“ a „proti“ . O zániku superveľmocenskosti USA snívajú – navzdory rusofilným a slavjanofilským pudom alebo eurofílii. To už sú ale tí poslední, ktorí do hádanky majú vniesť nejakú víziu.

Tí, čo sú „ZA“ koniec americkej bezpečnostnej nadvlády v Európe, sa tešia podobne ako hlúpe deti zo záškoláctva alebo adolescenti z revolúcie, ktorá všetko obráti. Vydávajú takmer radostné škreky, že súčasný stav sa končí a je pred nami „rekonštrukcia (ten pojem prevzali z vokabuláru americkej občianskej vojny v druhej polovici 19. storočia) bezpečnostnej architektúry“ Európy. S prepáčením: mohol niekto vymyslieť väčšiu „hovadinu“ (ešte raz sa ospravedlňujem za expresívne výrazivo) ako myšlienku „samostatnej bezpečnostnej architektúry“ Európy? Po ilúziách tohto projektu Európa stroskotala už viackrát a nemá zmysel tieto nevydarené projekty (Západná únia, WEU a jej RRF – jednotky rýchleho nasadenia) vzývať.

Kto je PROTI, sú bývalí idealisti, dnes sa radi označujú ako realisti alebo neokonzervatívci. Severoatlantickú alianciu už totiž ani pochovávať nemusia, tú už dávnejšie zasypal pod štrk (aspoň verbálne) súčasný americký prezident. Slovenská demokraticky zvolená vládna špička ide relatívne ruka v ruke s ľudovými masami. No konečne! Lenže nič lepšie ako Severoatlantickú alianciu nikto tak rýchlo nevymyslel. Bol to nápad, bol to ideál. NATO z roku 1949 (vznik) vždy stálo a padalo s USA (logistika, letecký most, koordinované velenie, priama osobná komunikácia). Na rozdiel od spackanej krajiny Sovietov je „Amerika“ oveľa menej previazaná centralizmom ako bývalý Sovietsky zväz, nie je riadená z jedného centra, ktoré keď padne, zrúti sa celá stavba. Bývalé sovietske národy, národnosti a etniká privítali samostatnosť od Ruska nadšene a dnes by v pozícii Rusov (jeho občanov) určite nechceli byť. USA sa jednoducho nemajú prečo rozpadnúť. Nikto nechce von. Dokonca ani štát Texas, ktorý na to má zákonom uplatniteľný nárok. A mnohí chcú zase „dnu“, napríklad Portorico. Vypísali tam aj opakované referendum o prianí občanov vstúpiť do USA ako ďalší štát, ale v USA ho nechcú. Prečo asi? Predstavte si, že by Grónsko ohlásilo úspešné ľudové hlasovanie o pristúpenie k Ruskej federácii a Rusko by to odmietlo. Reagovať šokom by bolo málo.

Autor je bezpečnostný analytik.