Obete ruskej okupácie sa na Slovensku stretávajú s nenávisťou miesto pomoci. Je to na hanbu, hovoria odborníci

Utekajú pred vojnou, ktorú v ich domovine rozpútal nenásytný agresor. Utečenci z Ukrajiny, predovšetkým matky s deťmi, hľadajú na Slovensku útočisko pred zbraňami, ktorými ich ruská armáda denno-denne atakuje. Namiesto toho, aby u nás mohli v pokoji a bezpečí žiť ďalej, kým konflikt na ich území pominie, mnohokrát sa stretávajú zo strany domácich obyvateľov s nenávisťou a opovrhovaním.

Prípadov je veľa, za všetky uvedieme len pár, ktoré pre redakciu 24dnes.sk zosumarizovali JUDr. Mgr. Peter Bednár a Mgr. Roksolana Pavlesa. „Je na hanbu, ak niektorí Slováci nemajú štipku empatie voči osobám, ktoré unikajú z vojnou zmietanej zeme,“ vravia P. Bednár a R. Pavlesa.

Jedným z najčastejších miest, kde sa utečenci z Ukrajiny opakovane stretávajú s ponižovaním a diskrimináciou, sú slovenské predajne a nákupné centrá. Napríklad v obchodnom centre v Bratislave-Petržalke robili minulý rok ukrajinské dobrovoľníčky potravinovú zbierku pre ich spoluobčanov postihnutých vojnou. V priebehu niekoľkých hodín k nim prišla skupinka osôb, ktorí voči nim začali vystupovať verbálne agresívne a pýtali sa, komu pôjde táto pomoc. Akonáhle im dobrovoľníčky povedali, že cieľové osoby potravinovej pomoci sú občania Ukrajiny, začali na nich tieto osoby kričať vulgarizmy a dokonca i pľuli na ukrajinské dievčatá. Dobrovoľníčky mali v dôsledku hrubého konania stres a strach. Nevedeli pochopiť reakciu plnú nenávisti voči obetiam vojny.

Ďalší prípad ponižujúcej situácie zažila utečenkyňa v predajni potravín v okrese Bratislava 2, kedy jej pri nákupe odmietla pokladníčka zaúčtovať 10 percentnú zľavu s tým, že táto zľava pre Ukrajincov neplatí. Situáciu vyriešil až vedúci predajne, ktorému sa utečenkyňa sťažovala. Zľavu na nákup, ktorá jej patrila, samozrejme uplatnil. Iný prípad je z Bánoviec nad Bebravou, kde počas nákupu zamestnankyňa predajne krivo obvinila ženu z Ukrajiny, že lúpe kukuricu a nech sa vráti na Ukrajinu. Až kamerové záznamy ukázali, že išlo o krivé obvinenie, za ktoré sa však utečenkyňa nedočkala ani obyčajného ospravedlnenia.

Prax ukazuje, že k najčastejším agresorom voči utečencom patria vodiči verejnej dopravy. „Opakovane sa stretávame s tým, že sa na nás Ukrajinky a Ukrajinci obracajú s ponosmi na vodičov verejnej dopravy. Spoločným menovateľom týchto sťažností sú diskriminačné poznámky na osoby ukrajinskej národnosti, neochota pomôcť im, ba i zjavne odlišný spôsob komunikácie voči nim než voči ostatným cestujúcim,“ uvádzajú R. Pavlesa a P. Bednár a dodávajú príklady zozbierané z praxe: V období, keď bola na Slovensku bezplatná doprava pre Ukrajincov, viacerí vodiči na linkách v okolí Bratislavy (ale i na iných trasách) vyjadrovali v prítomnosti Slovákov rozhorčenie a poniektorí vykrikovali na Ukrajincov v prítomnosti cestujúcich a pýtali sa ich, prečo musia voziť Ukrajincov bezplatne. A podobná situácia sa stala i vo východnej časti Slovenska. Podobnú situáciu mali zažiť v júni 2022 utečenci, ktorí po prekročení štátnej hranice cestovali ďalej autobusom do Košíc. Vodič autobusu sa na nich mal osopiť a prikázať im, že musia sedieť v zadnej časti autobusu, hoci bol spoj celkom prázdny.

„Problém, s ktorým sa Ukrajinci na Slovensku pravidelne stretávajú, súvisí tiež s pomocou v hmotnej núdzi. Pracovníci príslušných úradov im často odmietajú poradiť a hoci im Ukrajinci kladú otázky v slovenčine, pracovníci sa im často smejú a hovoria, že im i tak nerozumejú,“ upozorňujú Bednár a Pavlesa. Namiesto pomoci ich tak úradníci posielajú, aby si zabezpečili tlmočníka. Keď sa s ním dostavia, spravidla si už plnia povinnosti v zmysle zákona i príslušných nariadení. Uvedené konanie vzbudzuje dojem, akoby sa úradníci chceli zbaviť svojich povinností a až keď je nevyhnutné niečo robiť, tak to vykonajú. Keď s občanmi Ukrajiny nie je prítomný Slovák, správajú sa k nim diskriminačne. Ako problémový sa z hľadiska hmotného zabezpečenia javí aj fakt, že úrad práce môže zadržať občanovi Ukrajiny výplatu dávky v hmotnej núdzi bez uvedenia dôvodu. Vyplácanie v takomto prípade býva uskutočnené až v ďalšom mesiaci, čo spôsobuje neraz existenčné problémy pre vojnou postihnuté osoby.

V priebehu roka 2022 jedna dobrovoľnícka organizácia, ktorej názov vzhľadom k vyšetrovaniu nebudeme uvádzať, mala vydávať pri Prezidentskom paláci poukážky pre Ukrajincov postihnutých vojnovým konfliktom. „Polovica poukážok však bola následne uplatnená občanmi Slovenskej republiky, ktorí tam mali pracovať. Bežní ukrajinskí dôchodcovia čakali na poukážky 10 až 12 hodín, avšak bezvýsledne. Jedna osoba svojvoľne a bez akýchkoľvek presných pravidiel rozhodovala o tom, kto dostane poukážku a kto nie,“ upozorňujú Bednár a Pavlesa.

Ďalší prípad je o to smutnejší, že jeho obeťou je mladistvý chlapec z Ukrajiny, ktorý si chcel privyrobiť. Dostal možnosť pracovať v reštaurácii. „Prevádzkar zariadenia mu povedal, že je právne v poriadku, ak pre neho bude pracovať a obe strany medzi sebou uzatvorili zmluvu, ktorá bola písaná pre mladistvého z Ukrajiny pomerne zložitým a nezrozumiteľným spôsobom. Dôsledkom uvedeného bolo, že mu neboli vyplatené peniaze za cca 40 hodín práce,“ upozorňuje JUDr. Bednár a dodáva, že manažér prevádzky mladistvému vyplatil mzdu za 170 odpracovaných hodín, pričom v skutočnosti odpracoval 210 hodín. „Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade by mohlo ísť o podozrenie zo spáchania trestného činu, kde je obeťou mladistvý, nebudeme nateraz konkretizovať bližšie detaily,“ dodal.

Vojna na Ukrajine vyhnala z domova státisíce ľudí. Zdroj FOTO: Polícia SR

Prípadov, kedy sa občania Ukrajiny stretávali a stretávajú na Slovensku s diskrimináciou, teda s takým konaním, pri ktorom sa s osobou zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať menej priaznivo ako s inou osobou v porovnateľnej situácii, je na Slovensku veľa a stávajú sa prakticky denne. „Každý je však povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblastiach uvedených v antidiskriminačnom zákone, týka sa to najmä pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, ako i oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti či poskytovania tovarov a služieb, a to vrátane bývania i vzdelávania,“ upozorňujú Bednár a Pavlesa, pričom zákaz diskriminácie sa ustanovuje z týchto dôvodov: pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský a rodinný stav, farba pleti, jazyk, nepriaznivý zdravotný stav, genetické vlastnosti, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie alebo dôvod oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a ďalšie.

V prípade, ak sa domnievate, že ste sa stali obeťou diskriminácie, je podľa odborníkov potrebné zozbierať dôkazné prostriedky (napr. listinné dôkazy, elektronickú komunikáciu, svedecké výpovede, audiovizuálne záznamy), teda všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci a o pomoc môžete požiadať príslušné inštitúcie, napríklad European Human Rights Society (www.ehrs.eu ), kde vás usmernia, ako ďalej postupovať.

2 478