Nikita Slovák: Ako by sa mal zachovať vplyvný kandidát na prezidentskú funkciu?

Keby som bol gej a zároveň by som pôsobil roky vo vysokej politike, zrejme by som stál pred zásadným rozhodnutím. Povedať svojim voličom pravdu o svojej sexuálnej orientácii, čím by som zároveň urobil aj potrebný krok k akceptácii tejto početnej menšiny, alebo hral roky mŕtveho chrobáka, len aby som neodradil svojich voličov?

Pokiaľ človek nemá pocit zodpovednosti pred históriou, čo z našich politikov nemá skoro nikto, vyberie si mlčanie. Bude nemým svedkom udalostí, urážania početnej skupiny ľudí politikmi, vraždy na Zámockej a jeho odpoveď na všetko bude fotka na traktore. Lebo priazeň slovenského voliča je vrtkavá, dnes ťa miluje, zajtra nenávidí.

Zúrivý dav už umlčal hercov, spevákov a vlastne všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom zaujímajú bežných ľudí. A tak sa od mediálnych hviezd v podstate dozvedáme len čo radi varia, kde boli na dovolenke a podobne. To už sme tu za socíku mali. To píšem ako človek, ktorému dennodenne posielajú pseudo vlastenci odkazy, vyhrážky a maily plné až šokujúcej nenávisti. Nečudujem sa, že to mnohých kolegov znechutilo a radšej sa s médiami bavia o varení. Čuduj sa svete, mnoho médií túto nenávisť podporuje. Nemoderované diskusie pod článkami, surové vyhrážanie, nájazdy internetovej letky sršňov im nevadia. Stačí, keď majú interakcie a logaritmus ide hore.

Hybridná vojna naštrbila aj naše chápanie medzinárodnej politiky. Kým celé deväťdesiate roky civilizovaný svet žil v strachu pred moslimskými teroristami a všade na letiskách ľudia prežívali šok už len zo zabudnutej batožiny, dnes celý ruskou propagandou spracovaný svet nepokryte sympatizuje s Hamásom a už deň po hnusom zákernom útoku na pokojné židovské osady a hudobný festival množstvo ľudí vypisovalo, že tak im treba. Akoby Židia nemali deti, akoby z ich detí netiekla krv…

Naša krajina už je raz taká, po vojne gardisti prezlečení za partizánov súdili ozajstných hrdinov odboja, farári hromadne vstupovali do Pacem in terris, de facto komunistickej organizácie v RKC a arizátori sa dostávali do učebníc. Ale protislovenskí sú tí, ktorí na to upozorňovali. Vedel by o tom hovoriť bývalý cirkevný funkcionár Bezák, ktorý si dovolil zisťovať mená kňazov, spolupracujúcich s ŠTB. Stálo ho to kariéru, miesto a živobytie, ale zachoval sa ako chlap. Tak, ako by sa mal zachovať vplyvný kandidát na prezidentskú funkciu. Ale jeho publikum – babky, ženy v domácnosti, ambiciózni mladí ľudia túžiaci po funkciách – by mu to neodpustilo. Preto 23 marca volím Korčoka, aby vláda tmy nemala v ruke všetky karty.

Autor komentára: Nikita Slovák, režisér a publicista

5 444