Dnes má meniny: Marcel
Len ono to tak nevyzerá iba zvonka, totiž ani pohľad zvnútra nie je práve priaznivý. Najjednoduchšie je začať s etymológiou. Latinské sloveso corrumpere sa dá preložiť ako kaziť, oslabovať, znetvorovať alebo moderne tiež ako podplácať, zneužívať svoju funkciu v politike a vo verejnej správe.
Z latinčiny máme aj náprotivok korupcie, volá sa integrita. Iba si nie som istý, či politik môže byť „integritný“, pretože je to veľmi riskantné a zodpovedné povolanie, na politika čakajú mnohé pasce. Ako je to na Slovensku? Po celých sériách zatýkaní, obvinení a odsúdení špičkových aktérov slovenského biznisu v policajných kauzách, ktoré je už ťažké prehľadne sledovať aj z verejných zdrojov, došlo aj na guvernéra Národnej banky Slovenska, zatiaľ najvyššie obvineného štátneho úradníka SR. Ide o bývalého blízkeho spojenca jedného bývalého premiéra, ktorý svojimi zvláštnymi vystúpeniami na tlačových konferenciách očividne podceňuje intelekt národov Slovenska. Ide vraj o politické procesy, čo z úst znormalizovaného komunistu znie veľmi zaujímavo. Aj keby sa potvrdila možno len desatina obvinení proti najrôznejším bývalým alebo súčasným pohlavárom slovenských inštitúcií, Slovensko by zrejme ostalo v prvej lige skorumpovaných krajín Západu.
Pred očami sa nám premietajú zmenky, desaťtisíce, stotisíce, milióny eur, ktoré sa údajne alebo reálne pohybovali v šedej a nekontrolovanej ekonomike. Odkiaľ sa všetky tie peniaze nabrali? Naozaj je to všetko iba politicky motivovaná kampaň? Ktovie, platí prezumpcia neviny. Na tú členovia komunistických, fašistických a nacistických strán predtým ohľady nebrali, tí skôr automaticky videli prezumpciu viny a bolo dobré, ak ste mali v kádrovom posudku, že ste „veselej a otvorenej povahy“. Introverti to mali ťažké, tí boli podozriví už podľa toho, že sa mračili a mali hlavu v oblakoch. Čo tak asi skrývajú? Že by tam hľadali kapitalistického Boha?
Korupcia je nevykoreniteľný fenomén. Štáty ako Rusko, Albánsko alebo klanové spoločenstvá v tzv. rozvojovom svete môžeme podľa nášho chápania označiť ako skorumpované a súčasne súdržné, tam ale predsa Slovensko nechce, odtiaľ sa snaží dostať. Každý sociológ vám začne rád vysvetľovať, že na Slovensku je jednotka zvaná rodina oveľa kompaktnejšia ako napr. v susednom Maďarsku, kde historicky existuje úplne odlišný typ spoločenskej solidarity založenej na obave z etnického zániku v mori slovanského, rumunského a nemeckého okolia. Južní susedia Slovenska sa bránili brutálnym pomaďarčovaním. Kto nehovoril po maďarsky, nebol človek. Ten často citovaný výrok „Tóth nem ember“ poznajú aj Nemci, Rumuni alebo Chorváti. Ani oni neboli ľudia. Keď sa však naučili po maďarsky, neboli rasovo vylúčení a účelovo korumpovaní z dôvodu národnosti.
Osud maďarských Židov po zvrhnutí Horthyho a nástupe Selésiho je už veľmi asymetrická kapitola. Iná je korupcia v Česku (Morava sa trochu odchyľuje, ale ona sa prispôsobí), kde rodinná bunka je už dávnejšie v rozklade a trhová ekonomika víťazí. Na svete by ste prirodzene nemohli ukázať na štát, v ktorom by ste sa nestretli s fenoménom zločinu v najrôznejších podobách. Niekde sa korupcia charakterizuje ako zločin, inde iba ako prečin, ešte inde je to normálny spôsob života. Musí sa brať do úvahy legislatíva danej krajiny, jej dejiny a najmä zákerný, všadeprítomný termín „kultúra“. Ak si v Egypte ako šéf firmy (súkromnej alebo štátnej) vyberiete na rozhodujúcu pozíciu človeka, ktorý má menšie schopnosti ako protikandidát, ale je váš kamarát alebo príslušník rodiny, je to normálne. Ak tak neurobíte, ste odpísaný. V USA by to bolo jasné porušenie sebazáchovy, lebo tam platí zákon zisku a výkonnosti firmy. Neschopného človeka neurobíte riaditeľom sekcie len preto, že je to váš bratranec.
Korupcia má množstvo podôb, nie sú to iba stoeurovky v obálke alebo milióny v škatuliach od vína, môže to byť poskytovanie výhod za protislužby, môže sa používať ako metóda vydierania (ak mi nepomôžeš, poviem tvojmu manželovi, že si sa so mnou vyspal) a obvinenie so sebou vždy nesie efekt večnej škvrny. Preto tu máme prezumpciu neviny, aby rozhodol súd. Lenže ak sú skorumpovaní aj samotní sudcovia – a na Slovensku to tak vyzerá aj bez prezumpcie viny – potom si len bezmocne spomeniete na výrok starovekého (pripisuje sa vari Plutarchovi) klasika: „Len smelo ohováraj, ono vždy niečo uviazne.“
Autor je bezpečnostný analytik.