Dnes má meniny: Dana
Z Helsínk a zo Stockholmu počuť hlasy, ktoré by ešte pred vyše štvrťrokom pripisovali iba bláznovi. Švédsko a Fínsko, dvaja európski “neutráli”, sa zrejme budú usilovať o vstup do NATO. Aliancia dala na vedomie, že ak sa tak stane, bude možné prijať obe krajiny v skrátenom konaní.
To znamená, že sa vyhnú čakacej dobe v Akčnom pláne členstva. Ak sa Rusko nezastaví na Ukrajine, existuje tu možný scenár, že Rusko sa pokúsi dostať aj Fínsko naspäť do svojho „košiara“. Suomi, kedysi súčasť ruského impéria, totiž ruskému hrobárovi utiekli z lopaty a po boľševickej revolúcii sa, podobne ako pobaltské štáty a Poľsko, vyhlo príslušnosti ku krajine Sovietov.
Čo by to znamenalo pre Rusko
Moskva dobre vie, že NATO pre ňu nepredstavuje žiadnu bezpečnostnú hrozbu, to sú bludy určené pre vnútorný trh. Špecificky integrácia Fínska do NATO by však bola pre Rusko veľkým ponížením. Ešte väčším, než akým je zbabraný začiatok vojny na Ukrajine. Skutočným protivníkom Kremľa nie je Aliancia, ale Amerika, jeho bývalý spojenec z 2. svetovej vojny, od ktorého Rusko, resp. Sovietsky zväz, utrpel potupnú porážku v studenej vojne.
Teraz Rusov obchádza hrôza z toho, že na jeho západnej hranici sa môže stabilizovať liberálno-demokratický štát, ktorý napriek kultúrnej a jazykovej blízkosti nebude upierať zrak na východ, ale čoraz viac obráteným smerom. Ak by uspel, bude to pre radových Rusov veľkým porušením a po stáročia uchovávaná vertikálna sociálna štruktúra – vzťah vrchnosť a poddaní – sa začne rozkladať. Kultúrnu a jazykovú blízkosť majú Rusi koniec koncov spoločnú aj s nevďačným Bulharskom. Napriek tomu to Bulharom nezabránilo, aby prešlo k nepriateľovi.
Zločin a trest
Ukrajina sa usiluje o to isté a bývalý pán nespratného vyvrheľa exemplárne trestá vojnou. Potrestá pán aj Fínsko, svoj bývalý majetok? Zbeha? Ak sa veľmi dobre vyzbrojené Švédsko a Fínsko rozhodnú požiadať NATO o prijatie, udalosti dostanú rýchly spád. Na jednej strane to pri všetkej bezmoci môže pomôcť ruskej propagande, ktorú mu momentálne môže závidieť sám Josef Goebbels. Ruská verejnosť je proti štátnej mašinérii celkom bezmocná. Opozičné médiá ako Echo Moskvy, list Kommersant a nepohodlné servery boli umlčané. Kritické mimovládky úrady z Ruska vyhnali alebo zakázali ako agentov platených Západom. Za kritiku vojny hrozia tresty odňatia slobody. Reálne opozičných politikov, ak sa ich nepodarilo otráviť, poslali do väzenia. Kritikov putinovskej korupcie, ako bývalého oligarchu Michala Chodorkovského už dávno zavreli na desať rokov. Zradil a navyše možno odmietol najvyššiemu šéfovi odvádzať výpalné.
Ale prinajmenšom od invázie na Ukrajinu svet vidí, že šéf gangu má problémy. Jeho veľká armáda nebola schopná zvíťaziť formou bleskového úderu za použitia konvenčných zbraní a dostáva sa do fázy zdĺhavej vojny. Väčšina ruskojazyčných Ukrajincov nevíta, ako sa očakávalo, ruských osloboditeľov kvetinami ani vodkou. Iste, Rusko disponuje najvyšším počtom jadrových hlavíc na svete a len tak náhodou púšťa do sveta zmienky o hrozbe tretej svetovej vojny. V Kremli ale dobre vedia, že ak stlačia gombík ako prví, zomrú hneď ako druhí.
Tak ako teda s Fínskom?
Úvaha o ukrajinskom riešení fínskej situácie je viac-menej hypotetická. Pokým prebieha vojna na Ukrajine, Rusko nemá dosť vojakov a materiálu, aby otvorilo ďalší front a išlo denacifikovať Fínsko. Ak sa máme hrať so scenármi, Rusko by muselo konať rýchlo. Akonáhle sa obe severské krajiny stanú členmi NATO, každá “špeciálna vojenská operácia” proti jednému z nich by sa rovnala samovražde. Ale nebolo to náhodou tak, že tých, ktorí ešte pred 24. februárom varovali pred ruskou inváziou na Ukrajinu, označovali za šialencov?
Ivo Samson, bezpečnostný analytik