Dnes má meniny: Jaroslav
Najčastejšími obeťami sexuálneho obťažovania sú ženy. V pracovnom prostredí je podľa odborníkov dôvodom najmä to, že ženy sú často na nižších pozíciách, nevzbudzujú autoritu. Nevylučuje to však obťažovanie ženy v riadiacej pozícii Táto téma je pre mnohé obete ťažko ovládateľná a riešiteľná. Hovoriť o nej je dokonca akýmsi tabu. Pravdou však je, že nielen ženy, ale aj muži sú častokrát cieľom obťažovania. Prečítajte si príbeh Mateja, ktorého v práci obťažovala kolegyňa.
Ako sa to začalo?
Keď som nastúpil do novej práce, hovoríme o oblasti manažmentu a riadenia, bol som tam tretím mužom. Jeden bol riaditeľ, druhý bol môj kolega. Žien tam bolo zhruba päť. Pravidelne sme všetci kolegovia chodievali na večere, do divadla niektorí, udržiavali sme si vzťahy aj mimo pracoviska, pretože sme si naozaj rozumeli. Po zhruba dvoch mesiacoch ma začala doslova otravovať jedna z kolegýň s tým, či nepôjdeme niekde sami na večeru, či nechcem prísť ku nej domov, aby niečo navarila. Stále som odmietal, prirodzene, pretože mi to neprišlo ako všeobecné pozvanie. Mala úplne iný hlas ako bežne. Pýtal som sa jej, čo tým sleduje? Povedala, že nič, iba či by sme sa nechceli viac spoznať, teraz nemá vzťah, potrebuje sa s niekým porozprávať a tak… Prízvukoval som jej, že som ženatý. Na to odpovedala, že to nie je problém pre toho, kto si to vie zariadiť a chce. A to bol ten začiatok.
Vraveli ste doma manželke, akú ponuku vám dala kolegyňa v práci?
Samozrejme, že áno. Riešili sme to doma pravidelne, vždy ale z toho celého vyplynulo, a vzájomná zhoda nás oboch bola, že je to šialená ženská.
V práci ste tiež niekomu o tom povedali? Vedeli to kolegovia?
Vedieť to nevedeli, pretože mi to prišlo zbytočné riešiť s nimi. Najpodstatnejšie mi prišlo povedať to doma. V práci si myslím, že v tom čase to nebolo podstatné. A nemali ani možnosť si to všimnúť, pretože stále za mnou chodila do kuchyne, keď som si išiel pripraviť kávu, ostávala dlhšie v práci so mnou, keď sme tam boli napokon iba my dvaja, čiže žiadne signály nemali kolegovia ako spozorovať.
Z jej strany to bolo opakované? Aj napriek tomu, že ste ju odmietali, tak stále trvala na svojom a chodila s tými návrhmi?
Áno, postupne to už prerástlo do absurdít. Začala mi nechávať vulgárne odkazy na stole, rozoberalo sa to na poradách. Nechávala mi vo vreckách sák spodnú bielizeň, všelijaké pomôcky sexuálne a to už bol posledný klinec v pohári, keď som sa rozhodol, že to budeme riešiť s nadriadenými.
Spomínali ste vulgárne odkazy. Nejako mi to nepasuje so spodným prádlom. Bola náladová, alebo ako to máme chápať?
Nie, nie, nie. Tie odkazy boli nemravné. Kombinovala všemožné sexuálne ponuky s agresivitou a neslušnými slovami, opisovala jej predstavy so mnou. Takýto typ odkazov.
Ako ste to teda riešili s nadriadenými?
Požiadal som šéfa o stretnutie, osobno-pracovné dôvody. Všetko som mu vysvetlil, ako to začalo, aké ponuky mi dáva, že ma stále otravuje s tým, nedá sa pracovať, vždy som chodil do práce so zovretým žalúdkom, čo si zase vymyslí. Najhoršie na tom je, že neviete toho človeka odhadnúť do takej miery, aby ste mali istotu, že vám neublíži. Povedal mi, že si ju zavolá, vypočuje si jej názor a predvolá komisiu, aby sme sa všetci stretli a dospeli k záveru.
Aká bola jej reakcia?
Všetko to otočila na mňa. Vravela, že ja som ju obťažoval, dával som jej neslušné návrhy, obchytkával som ju, začala plakať, že sa bála o tom niekomu povedať, pretože sa cítila trápne. Nakoniec sa ale kolegovia dozvedeli, čo sa rieši a tiež pred komisiou priznali, že som mal na stole rôzne neslušné odkazy, videli, ako sa na mňa pozerá, a tiež som si neskôr spomenul na jednu esemesku, ktorú mi poslala a tá definitívne ukončila tento spor. Kolegyňa bola hodinovo prepustená, bola ešte istý čas monitorovaná v rámci nášho systému s inými firmami, aby vedeli dôvody jej prepustenia, ak by náhodou žiadala o prácu u nich a momentálne netuším, čo s ňou je.
Nevolala vám alebo neposielala rôzne fotky?
Tým, že v rámci firmy sme mali doslova zakázané vzájomné sprostredkovávanie súkromných čísel, mali sme iba firemné, tak zrejme si to uvedomila a nechcela riskovať.
Riskovala ale napriek tomu, keď vám poslala jednu esemesku, ktorá ju napokon usvedčila. Čo vám vlastne napísala?
Áno, usvedčila sa a môžem povedať, že som sám rád za to. Písala mi večer zhruba o jedenástej. V deň, keď som jej asi štyrikrát zdôraznil, že nech so svojím správaním prestane alebo to budeme riešiť s políciou. Bola z toho rozrušená veľmi a dá sa povedať, že priam až hysterické znaky správania začínala mať. A v esemeske mi napísala: „Neviem, prečo ma stále odmietaš. Veľmi ťa milujem a zabíjala by som pre tvoju lásku, ktorú nevieš opätovať.“
Spomínali ste políciu. Nerozmýšľali ste napriek tomu, ako sa to vyriešilo interne, že podáte trestné oznámenie? Predsa vás obvinila, že vy ste páchateľ, obchytkávate ju a podobne. Nerozprávali ste sa o takejto možnosti doma?
Priznám sa, že v danej chvíli mi to vôbec nenapadlo. Stále sme aj s manželkou dúfali, že ju to prestane baviť.
V tej firme ste ešte stále?
Áno, už to bude skoro šesť rokov a musím sa priznať, že sa cítim oveľa pohodlnejšie po jej odchode.
Miesto nej prišla aká náhrada? Muž, žena?
Prišla žena (smiech), ale tá už je v pohode. Zatiaľ aspoň (smiech).
Aký máte celkový názor na obťažovanie na pracovisku? Veľmi sa o tom nehovorí.
Práve preto som sa aj ja rozhodol, že vám napíšem. Videl som, že sa venujete detskému násiliu, obchodu s ľuďmi, obťažovanie je tiež témou na diskusie a verejnú rozpravu. Väčšinou sa hovorí o ženách, ktoré zažívajú obťažovanie. Nie sú to však len ony. Aj muži častokrát zažívajú presne to, čo ony. Netreba sa vždy na muža pozerať ako na toho, kto je spoločnosťou automaticky odsúdený za tieto zverstvá. Žiaľ, na Slovensku je tlak spoločnosti tak silný, morálne, stereotypné, zaužívané, storočné frázy sú stále medzi nami a nepripúšťajú pohľad na jednu vec z viacerých strán.