Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? Pomôžme starkým, aby sa pri vianočnom stromčeku necítili osamelo

Spoluzakladateľky projektu Janka a Silvia. Zdroj FOTO: Archív JG

Krásna myšlienka spojila celé Slovensko. Ľudia s láskou vyrábajú a plnia krabičky od topánok rôznymi predmetmi, ktoré urobia radosť osamelým babičkám a dedkom v domovoch seniorov. Za 4 roky bolo odovzdaných už neuveriteľných 160 600 krabičiek. Zapojte sa aj vy, ešte je čas, aby ste vytvorili tú svoju krabičku, ktorá urobí niekomu radosť. Projekt trvá do 5. decembra, viac informácií nájdete na www.kolkolasky.sk. O jeho fungovaní porozprávala spoluzakladateľka Janka Galatová.

Tento rok sa uskutoční už 5. ročník akcie Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok. Pamätáte si na prvý impulz, kedy vám napadlo, že budete obdarúvať seniorov?

Určite pamätám, i keď to bolo veľmi ťažké obdobie, kam sa mysľou nerada vraciam. Moja nevyliečiteľne chorá mamina ležala každé 2 týždne v nemocnici, kde sme za ňou stále chodili a takmer vždy mala na izbe starých ľudí, za ktorými nikto nechodil. Mali prázdne stolíky aj pohľad. Bolo to pre mňa veľmi bolestivé. Zamerať sa práve na seniorov vzišiel z týchto spomienok a z toho, že sa na nich veľmi zabúda.

Medzi darčekmi nechýbajú ani kreatívne výtvory detí. Zdroj: kolkolasky.sk

Obsahom krabičiek sú rôzne predmety od papúč, kníh až po kávu či ponožky. Prekvapil vás obsah niektorej krabice?

Našťastie som prekvapená najmä pozitívne. No občas sa stretnem aj s nepríjemným prekvapením. Napríklad, keď hneď po otvorení darčeky „nevoňajú“ a obsahujú viditeľne použité veci. Napríklad ponožky so smeťami zo zeme, kefu s vlasmi, do polovice spotrebovaný krém, veľkonočné sladkosti aj 5 rokov po záruke a podobné, doma vytriedené neporiadky. Našťastie ich je malé percento. No práve kvôli nim sa musí skontrolovať každá jedna krabička. Nikdy by sme si neodpustili, keby si starkí otvorili taký darček, zatiaľ čo niekto vedľa nich dostal krásny. Pozitívne ma však prekvapuje väčšina darčekov, ako od srdca sú pripravené. Krásne zladené do jednej farby, doma vyrobené drobnosti od srdca, alebo ak sú tam dobroty, aké si starkí isto celý rok nedopriali.

Pri vašom projekte si spomeniem na film Pošli to ďalej. V ňom sa tiež na prvý pohľad jednoduchý nápad zmenil na celoštátnu charitatívnu pomoc ľuďom. Musí to byť úžasný pocit zadosťučinenia! Ako to celé s odstupom času vnímate?

Máte pravdu, je to úžasný pocit! Na projekt sme so spoluzakladateľkou Silviou naozaj pyšné a je to naša srdcová záležitosť. Je to neuveriteľne dojemné vidieť, akú vlnu lásky to medzi ľuďmi vyvolalo. Tešíme sa z fotiek a prejavov radosti z prípravy krabičiek každý deň. Ale pre mňa je to obdobie počas, krátko pred a po zbierke aj veľmi stresujúcim obdobím, pretože viem, aká obrovská zodpovednosť a očakávania ľudí na nás ležia. Robíme to najlepšie, ako vieme, ale nedokážeme sa tomu popri zamestnaní a rodine venovať tak intenzívne, ako by sme chceli a potrebovali. Keď projekt vznikol, syn mal pol roka, dnes má o chvíľu päť. A pribudla dvojmesačná sestrička. Oni tiež vyžadujú veľa pozornosti.

Krabička plná lásky. Zdroj: kolkolasky.sk Foto: PRO VITAE,n.o

Sieť vašich spolupracovníkov tvoria dobrovoľníci. Pribúdajú stále noví? Je Slovensko krajina, kde ľudia ochotne pomáhajú bez nároku na odmenu?

Áno, celú sieť tvoria dobrovoľníci. Máme mnohých, ktorí sú s nami už vyše 4 rokov, z nich sa stali už naši priatelia. No keďže účasť v projekte je dosť psychicky aj fyzicky náročná, časť dobrovoľníkov sa každoročne obmieňa. Minulý rok sme mali 215 kontaktných osôb, z ktorých 185 pokračuje v účasti aj tento rok. Pribudli noví a tento rok má sieť 250 dobrovoľníkov. Určite sme krajina, kde mnoho ľudí rado pomáha bez nároku na honorár. Je to však každým rokom ťažšie a ťažšie ich motivovať, pretože po toľkých rokoch by si určite za účasť v projekte zaslúžili odmenu. Snívame o tom, aby sme raz mali tú možnosť ich za ich čas aj odmeniť.

Z darčekov sa tešia aj ležiaci starkí, ktorí sú umiestnení v zariadeniach. Foto: PRO VITAE, n.o

Spomeniete si na príbeh, ktorý vás dojal alebo rozosmial?

Dojalo ma odovzdávanie, kde sa starký rozplakal po tom, ako úplne náhodou našiel v krabici nové papuče. Ráno sa mu totiž roztrhali jeho staré a nemal na nové. Alebo keď jednej našej kontaktnej osobe Danke priniesla starenka – suseda dve horalky, že to má dať do krabičiek, na viac z dôchodku nemá. Alebo keď iní seniori chodia na zberné miesta s krabičkami, lebo oni majú všetko a všetkých. To ma vždy dojíma. Rozosmeje ma ich úprimná radosť, ako sa tešia zo sladkostí, nakúkajú si do krabíc. Tiež ma rozosmiala skúsenosť našej kontaktnej osoby pani Slamkovej, keď videla ako babka chodí po domove s ponožkou a hľadá, kto má jej druhú do páru, lebo to niekto domotal. Netušila, že ide o známeho predajcu ponožiek, v ktorých tvoria pár dva rôzne kusy. A tiež ako babky chodia ešte mesiac s krabicami a robia výmenné obchody – krížovky za ruženec a podobne.  

Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok v číslach:

2018, vznik projektu, 5 kontaktných osôb, cez 600 odovzdaných krabíc 

2019, 100 kontaktných osôb, viac ako 22 000 krabíc 

2020, 150 kontaktných osôb, viac ako 75 000 krabíc 

2021, 215 kontaktných osôb, viac ako 63 000 krabíc, vznik Koľko lásky o. z.

2022, 250 kontaktných osôb, počet krabičiek zatiaľ nie je neznámy (projekt ešte trvá)