Dnes má meniny: Jela
Predstavte si, že pred parlamentnými voľbami, ktoré môžu v r. 2023 hroziť kedykoľvek, by sme pár mesiacov pred nimi mali na súpiske strán KÚS. Skratka KSS už je totiž obsadená slovenskými komunistami, takže nová kapitalistická strana by si mohla vybrať značku „únia“, poskladanú z rýchlo „nabratých“ staronových strán ako SAK = Spravodlivosť a kapitalizmus, poprípade SNK = Strana národného kapitalizmu.
K únii by sa pridali strany, na čele ktorých stoja podnikatelia: OĽAKO = Obyčajní ľudia a kapitalistické osobnosti, KAS = Kapitalizmus a solidarita. Pridala by sa aj SZKĽ – Strana za kapitalistických ľudí, DKV = Dobrá kapitalistická voľba, od Progresívneho Slovenska by sa odtrhla frakcia PSK = Progresívne kapitalistické Slovensko. Tí všetci by tvorili Úniu (KÚS), mimo nej by ostala len platforma „kapitalisti.sk“, ktorú by únia neprijala pre jej pravicový extrémizmus, pričom jej vstup do KÚS by označila za oportunistické flirtovanie. Je niečo také možné?
Problém kapitalizmu leží v mýtoch
Kapitalizmus je stále u väčšiny ľudí spájaný s vykorisťovaním a zbedačovaním jednej veľkej skupiny ľudí počas éry kapitalizmu 19. storočia. Toto smutné dedičstvo prevzali ako štafetu komunistické socializmy vo východnom bloku a rôzne typy socializmov v rozvojovom svete. Pozorovať osudy socializmov na Kube, v Bolívii alebo vo Venezuele vzbudzuje niekde smútok, niekde škodoradosť. Každý siedmy Kubánec po prevzatí moci socialistami (tými komunistickými) z Kuby ušiel, ak sa to podarilo, z Venezuely utieklo už niekoľko miliónov ľudí, o situácii v Severnej Kórei toho veľa nevieme, ale kontrast s južnou časťou polostrova je kolosálny.
Kapitalizmus bez mýtov dnes
Kompromitovaný pojem „kapitalizmus“ (po generácie trvajúcom zatracovaní tohto lexikálneho výtvoru) sa pokúsil po roku 1989 rehabilitovať český premiér Václav Klaus, keď vo verejnom prejave povedal, že „je treba vrátiť sa k hodnotám, ktoré predstavuje kapitalizmus“. Šokoval vtedy mnohých, vrátane mňa, hoci z iných dôvodov. Neveril som, že by sa najvyššia postava exekutívy postkomunistického štátu odvážila porušiť také tabu. Mimochodom, kapitalizmus si toto označenie neprisúdil, to mu pridelili odporcovia a revolucionári.
Lenže kapitalizmus je nový typ hospodárstva a dnes sa volá trhová ekonomika. Ak ju dnes niekto nazýva kapitalizmom, používa veľmi predpotopný názov.
Napriek tomu sa tento pojmový pohrobok najmä 19. storočia neustále opakuje skôr ako hanlivé označenie pre jednoduchú historickú schému vývoja, ktorú kedysi musel ovládať každý maturant. Prvobytne pospolitá, otrokárska, feudálna, kapitalistická, socialistická spoločnosť, potom slávnostné zavŕšenie vývoja ľudstva v podobe beztriednej spoločnosti, ktorá sa pod vedením robotníckej triedy automaticky transformuje pod názvom komunizmus, kde sa budú mať všetci radi a všetko bude zadarmo.
Lenže, ako to už býva, lineárny historický pohyb je plný najrôznejších a nečakaných premenných. Jeden z pretrvávajúcich bludov spočíva v tom, že kapitalizmus mnohí horliví antikapitalisti považujú za ideológiu. Ibaže kapitalizmus, teda trhová ekonomika, je v prvom rade adaptabilný spôsob výroby, teda efektívna organizácia ekonomickej aktivity s iba najnutnejšou intervenciou štátu, bez jeho tragického plánovacieho diktátu. Terminologicky aj obsahovo sa ale kapitalizmus evolučne vyvinul v niečo, čo zarytým zástancom teórie vykorisťovania otrhaných a ponižovaných robotníkov skrížilo prostoduchú trajektóriu pohľadu na dejiny. Zmenil sa v systém sprevádzaný určitými, aj keď často nedostatočnými sociálnymi istotami, nezávislými odbormi a, samozrejme, volebnou demokraciou s najrôznejšími parlamentnými protichodnými skupinami.
Nostalgikov antikapitalizmu 19. a raného 20. storočia storočia to, prirodzene, privádza do zúrivosti, pretože trhová ekonomika a sociálny štát im berie tú najdrahšiu ideovú značku, ktorá sa im rozplýva medzi rukami: revolúciu – nefalšovanú, veľmi zlodejskú, ale nekompromisne marxistickú, leninskú. Ach, to boli časy!
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik