Dnes má meniny: Jaroslava
Je najstarším mužom s transplantáciou srdca na svete. Juraj Jakubisko, režisér, scenárista, kameraman i výtvarník, je považovaný za slovenského Felliniho. Dnes oslavuje 84 rokov.
Jakubisko sa narodil na východe Slovenska v obci Kojšov pri Spišskej Novej Vsi. Ako sám povedal, v tom čase v dedine nemal nikto hodiny a keďže sa narodil okolo polnoci, ani sám nevie, či je teda narodený 30. apríla alebo 1. mája.
Vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave, najskôr grafiku, potom prestúpil na fotografiu. Neskôr študoval v Prahe na FAMU dva odbory – réžiu a kameru. Režijne debutoval filmom Kristove roky (1967), následne natočil filmy Zbehovia a pútnici a Vtáčkovia, siroty a blázni, ktoré však skončili v trezore na celých 20 rokov.
Keďže sa režimu jeho postoj, ktorý vyjadroval prostredníctvom filmov nepáčil, v roku 19070 mu zakázali točiť hrané filmy, povolili mu len tvorbu krátkych a dokumentárnych filmov, ktoré však boli prísne redukované a na ideologické témy, ktoré diktoval režim. Napriek tomu sa mu do nich podarilo dostať aspoň časť svojej typickej symboliky.
O desať rokov neskôr bol opäť pripustený k hranému filmu (Postav dom, zasaď strom), scenár mal však pridelený. Spolu s Luborom Dohnalom ho prepísali, lebo sa im zdal gýčový. Vďaka tomu aj tento film skončil ako zakázaný. Od toho času mohol točiť len rozprávky, komédie a historické filmy. Medzi rokmi 1979 až 1989 natočil Neveru po slovensky, Tisícročnú včelu, Perinbabu, Pehavý Max a strašidlá a Sedím na konári a je mi dobre. Po páde socializmu na točil množstvo ďalších zaujímavých filmom. Napríklad v roku 2008 najdrahší slovenský film Báthory. Aktuálne dokončil film v spolupráci s televíziou JOJ pokračovanie Perinbaby s názvom Perinbaba a dva svety, v ktorej vďaka filmovým technológiám oživia tvár pôvodnej herečky Giulietty Masiny.
Pre Jakubiskove filmy bolo najdôležitejšie, že do nich vtiahol svet čudáckych bizarných existencií a rozprávanie podriadil poetike nespútanej obraznosti ľudových rozprávok. Tak sa v jeho filmoch stretávame s naturalizmom jedenia múch priamo z mucholapky, či s postavou Smrti. V jeho príbehoch sa stáva nemožné možným. Bez metafory a alegórie nie je ani jedno jeho dielo. Vzhľadom na aktuálnu paralelu sa dá hovoriť o magickom realizme v slovenskom filme.
Jakubisko má dve deti, Jeanette pochádza z jeho prvého manželstva a Jorik z manželstva so slovenskou herečkou a producentkou Deanou Horváthovou Jakubiskovou.