Dnes má meniny: Marek
Pochádzal zo starej obuvníckej rodiny, o ktorej zmienky siahajú až do roku 1667. Tomáš Baťa, podnikateľ, starosta Zlína a zakladateľ úspešnej obuvníckej firmy bol veľmi inovatívny človek. Zamestnancom dával spravodlivú mzdu, staval pre nich domy a veril, že jeho podnik má slúžiť verejnosti.
Keď mal Tomáš Baťa len osem rokov, zomrela mu mama a onedlho sa jeho otec znova oženil. O remeslo obuvníka sa začal zaujímať ešte v útlom veku, v dvanástich rokoch už riešil, ako topánky nielen vyrábať, ale aj predať. V štrnástich rokoch začal pracovať pre firmu, ktorá vyrábala obuvnícke stroje. Čoskoro ho však prepustili, lebo v ňom majitelia videli vyrastajúcu konkurenciu. Napokon sa v roku 1894 rozhodol spolu so súrodencami Antonínom a Annou založiť vlastnú obuvnícku firmu v Zlíne, z ktorej rokmi vzniklo impérium.
Počas predvojnových rokov dokázali tak zdvihnúť produkciu a predaj, že o ich topánky nebola núdza ani počas Prvej svetovej vojny a predávali ročne cez dva milióny párov obuvi, k čomu prispela aj zákazka na výrobu kožených vojenských bagandží. Dopomohla im však k tomu aj ich relatívna sebestačnosť, nakoľko si vyrábali mnoho materiálov sami, navyše veľmi kvalitne a s nízkymi nákladmi, čím pri predaji dokázali vytvoriť väčší zisk.
Firma Baťa sa členila na samostatné prevádzky, ktoré si museli na seba zarobiť, to znamená, že každá si nakúpila materiál sama a sama svoj výrobok predala. Takto si prevádzky zarábali na mzdy svojich zamestnancov. Okrem toho museli viesť presnú evidenciu o svojich výrobkoch, no viedli si záznamy aj o zákazníkoch. Ak sa niektorému z nich topánky poškodili, zamestnanci ich zákazníkovi prišli opraviť priamo domov.
Okrem výplaty, ktorú Baťa chápal ako zásadný motivačný prvok zamestnancov, veľa vsádzal aj na možnosť sebarealizácie zamestnancov v rámci jeho firmy. Na druhej strane, za zle vykonanú prácu zamestnancom strhával pokuty zo mzdy. Mnohé z týchto inovácií a manažmentu si doniesol z polročného pobytu v Amerike, kam sa vybral hľadať zlepšenia pre pracovné prostredie.
Pre svojich zamestnancov postavil Baťa v Zlíne aj domy, ktoré mali tri izby, kuchyňu a záhradu. Za tie si ľudia platili symbolický nájom. Ak sa niektorý zamestnanec rozhodol firmu opustiť, musel sa aj s rodinou z domu vysťahovať. Dokopy takýchto domčekov postavil cez dve tisícky.
Okrem toho nechal vybudovať nemocnice aj školy, kde bolo možné študovať rôzne kvalifikácie , ale aj cudzie jazyky. Do výchovy mládeže vkladal Baťa veľké nádeje. V jeho firme platila zásada, že každý majster si musí vychovať dvoch nástupcov, ktorí ho budú vedieť v práci plnohodnotne zastúpiť.
V Zlíne si nechal vytvoriť aj vlastné filmové štúdio, ktoré sa zaoberalo natáčaním reklám na obuvnícke výrobky. Neskôr sa zo štúdia stali známe Filmové ateliéry Kudlov.
Tomáš Baťa bol 4. najbohatším človekom v Československu. Zahynul 12. júla 1932, presne pred 90 rokmi, spolu so svojím pilotom, keď leteli do Švajčiarska na otvorenie novej pobočky spoločnosti Baťa.