Dnes má meniny: Jela
Už týždne sa mnohí komentátori dusia radosťou nad “útekom” USA a ich “debaklom” v Afganistane.
Lenže vyzerá to tak, že všetko je trochu inak. “Útek” z Afganistanu k danému termínu USA oznámili
minimálne štyri mesiace dopredu a termín dodržali. Príslušníkov európskych armád pritom nikto nenútil
aby tam neostali, USA s nimi však veľmi nekomunikovali. Dnes vieme, že mali dačo iné za lubom.
Už dávnejšie predtým americký prezident Joe Biden, austrálsky premiér Scott Morrison a britský ministerský
predseda Boris Johnson tajomne oznámili, že sa chystajú vytvoriť novú obrannú alianciu, ktorá sa nepochybne pripravovala dlhšie. A tak po odchode z Afganistanu to s malou Európou (EÚ) nevyzerá
najlepšie. Zasvätenci vedia, že Američania už dávno poškuľovali po novom bezpečnostnom rámci pre
svoj obľúbený “nový svetový poriadok” v Pacifiku. Ten poriadok má podobu nového paktu AUKUS,
akronym pre alianciu Austrálie, Spojeného kráľovstva a USA. EÚ/NATO nereagovali a keď, tak
podráždene.
Na žiadosť prezidenta Emmanuela Macrona zo 17. septembra Francúzsko bezprecedentne odvolalo
svojich veľvyslancov a časť diplomatického zboru z Austrálie s odôvodnením, že Austrália sa spolu s
USA (ako sa paralelne vyjadril francúzsky minister zahraničia) dopustili “zrady” a bodli Francúzsku “nôž
do chrbta”. Krajina klokanov, koál a magickej hory Urulu totiž zrušila obchodnú dohodu s krajinou
galského kohúta o nákupe konvenčných ponoriek (obchod za 56 miliárd eur) a rozhodla sa kúpiť
americké ponorky na jadrový pohon. Samozrejme, nie nukleárne vyzbrojené – o to Austrália nestojí a
Američania by im to ani neposkytli. Ponorky majú byť dodané do 18 mesiacov.
Nemecká kancelárka Merkelová okamžite odletela do Paríža na pracovnú večeru do Elyzejského paláca a Európa zažíva krízu. Začína opäť oživovať myšlienku veľakrát stroskotanej autonómnej európskej obrany. Svet si už zvykol na to, že svetové a regionálne organizácie majú problémy. V kríze je po brexite EÚ, dlhodobo je v kríze neschopná organizácia s názvom OSN, v kríze sa potáca Liga arabských štátov, keď jej ďalší členovia dezertovali nadviazaním diplomatických vzťahov k Izraelu, krízu zažíva okrem iných aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Po kríze majú Varšavská zmluva a RVHP, tie sa už dávno rozpadli.
Lenže teraz to začína byť vážne. Krízu prežíva aj NATO, ktoré si Európa po druhej svetovej vojne doslovne vyžobrala od USA a odvtedy si užíva historicky najdlhšie obdobie mieru vo svojich dejinách. Pritom už roky bolo viditeľné, že USA nie sú s Alianciou spokojné. Európu definitívne vydesil až Donald Trump vyhlásením, že NATO už nie je potrebné a mnohé krajiny prisľúbili zvýšenie výdavkov na obranu, Slovensko bolo jednou z nich. Kroky USA a nové zoskupenie ARKUS majú ale významnú globálnu dimenziu. Hoci sa Rusko usiluje zachovať si priazeň USA ako rovnocenný protivník, Amerika už toho nepriateľa dávno našla inde, pretože Amerika nepriateľa potrebuje, aj keby neexistoval. Rusko síce akoby vyrástlo agresiami v Gruzínsku a na Ukrajine, ale USA majú zrejme za to, že Rusko už je “hotové”, čo si takí Poliaci a Ukrajinci a pobaltské národy určite nemyslia. “Amíkov” však čaká tvrdší oriešok, a to kontinentálna Čína. Tá mimochodom reagovala na oznámenie o vzniku AUKUS-u menej zúrivo ako Francúzsko, ale tiež veľmi odmietavo. Čínske vedenie to označilo za začiatok novej studenej vojny. Môže to tak byť, pretože vytvorením tohto tichomorského paktu USA naznačili, že sú ochotné ísť do konfrontácie so štátom, ktorý sa vyhráža ich spojencovi Taiwanu (rozlohou asi len dve tretiny Slovenska) a predstavuje hrozbu pre ďalšieho chránenca Američanov, Japonsko. USA a ich staronoví spojenci zrejme nechcú Číne nechať neobmedzenú kontrolu nad Juhočínskym morom, preto ak tam chce Peking blokovať medzinárodnú premávku, bude si to musieť teraz dvakrát rozmyslieť. Vznik AUKUS-u vrelo privítala India, čo nám ukazuje, že povestná svetová šachovnica sa opäť mení. Najviac ale AUKUS zneistil presvedčenie kľúčových európskych krajín NATO, že USA sú tu len a len pre Európu a že mier Európania dostanú zadarmo.