Čo brzdí ukrajinskú protiofenzívu? Míny sú najväčším problémom Leopardov

Nízka bojová morálka ruských vojakov, nedokonalosť zbrojného arzenálu a jeho nečakane nízka efektivita sa stali jedným z prekvapení ruského ťaženia na západ v prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojne.

Dávnejšie predtým už tzv. druhá vojna v Zálive (1990 – 1991) po napadnutí Kuvajtu Irakom ukázala slabiny sovietskych zbraní, resp. tých vyrábaných v sovietskej licencii, menovite tankov T-72 a ich vylepšení. Boli to tanky jednoduché, ľahko ovládateľné, lenže hodili sa predovšetkým na boj proti zle vyzbrojeným povstalcom v občianskych vojnách tretieho sveta.

Vo vojne v Zálive sa prejavili ako podradné v porovnaní s ľahšími a pohyblivejšími tankmi typu Abrams alebo Leopard. Pre sovietske a post-sovietske zbrojárske firmy to znamenalo debakel. Diktátorské režimy (Irán, Irak, Sýria, Pakistan, Alžírsko a iné) prestali tento artikel nakupovať a ak v biznise pokračovali, bolo to na úver, čo viedlo aj ku kolapsu československej výroby ťažkých zbraní, ktorá sa sústredila na Slovensku.

Nepoužiteľné

Mimochodom, v 80. rokoch 20. storočia zaujímalo Československo v poradí 6. miesto vo vývoze zbraní. Teraz sa však roky exportnej hojnosti skončili a nastala kríza. Nákupcovia zbraní sa začali obzerať po úspešných tankoch ako Challenger, Abrams alebo Leopard. To nijako nezabránilo dodnes udržiavanej legende, že „Havel zničil zbrojársky priemysel“ a spôsobil tak obrovskú škodu „pracujúcim“ na Slovensku. On totiž pokles záujmu o československé „holubičky mieru“ (tak ich v jednej pesničke nazval Karel Kryl) bol patrný ešte pred druhou vojnou v Zálive a redukciu zbrojnej výroby inicioval už posledný komunistický premiér v ČSSR Ladislav Adamec.

Tanky sovietskej alebo Sovietmi licencovanej výroby prezradili svoju nízku výkonnosť aj v terajšej rusko-ukrajinskej vojne. A to je aj dôvod, prečo ukrajinský prezident obchádza svet a ponížene (v očiach iných arogantne) prosí o zbrane.

Dodávky zbraní viaznu

Ukrajina nejaké zbrane (špecificky raketomety HIMARS a moderné tanky) dostala, ale v žalostne malom množstve. Tieto zbrane navyše nie sú samospasiteľné a situáciu na fronte zmenili len málo. Najmä oslavované nemecké Leopardy II (modifikácia 2A6), ktorých Kyjevu Berlín dodal rádovo v niekoľkých desiatkach, narazili na silného súpera. Neboli to ruské tanky ani nemotivovaní ruskí vojaci, dokonca ani samovražední „prigožinovci“, ale protitankové a protipechotné míny, ktorými sa to na mínových poliach len tak hmýri. S nimi majú problémy nielen Leopardy, ale napr. aj americké obrnené vozidlá Bradley.

Jeden z najcitovanejších amerických listov – ľavicový Washington Post – vo vydaní z 15. júla 2023 na základe rozhovorov s vojakmi uvádza, že tieto tanky sú síce obľúbené a po explózii pri nájazde na míny ich posádky zväčša prežijú s ľahšími zraneniami, lenže sú poškodené a stávajú sa potom ľahkou korisťou Rusov, ktorí ich „dorazia“ protitankovými strelami často odpaľovanými aj z helikoptér.

Ukrajinskí vojaci zo situácie obviňujú oneskorenú ofenzívu, ktorú Ukrajina dlho odkladala (čakala na zbrane), dovolila tak Rusom zamínovať sa pred zabetónovanou líniou. Washington Post prináša aj rozhovor s vrchným veliteľom Ozbrojených síl Valerijom Zalužným (na Ukrajine ho nepriraďujú zrovna k umierneným), ktorý sa ponosuje na chýbajúcu vzdušnú podporu pozemnej protiofenzívy. Vyzerá to, akoby sa hľadal obetný baran za niečo, čo sa nevyvíja podľa plánu.

Dodávky amerických strojov F-16, ktoré ukrajinský prezident neprestajne vyžaduje od Washingtonu, by ruskú obranu zabraného teritória iste skomplikovala. Najlepšie so skúsenými americkými pilotmi ukrajinského pôvodu, ktorým by Ukrajinci do 24 hodín udelili aj dvojité občianstvo. Ale to je možno iba Zelenského sen, tak ďaleko Američania kvôli svojmu neschopnému protektorátu nazvanému Európa zatiaľ nezájdu.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

610