Slovensko spomína na šieste výročie krízy režimu po vražde novinára. Iný americký novinár zbieral lacné body u Putina

K šiestemu výročiu chladnokrvnej vraždy novinára a jeho snúbenice vyšli ľudia opäť do ulíc. Zdroj FOTO: FB Za slušné Slovensko

Šieste výročie tragickej udalosti na Slovensku (naplánovaná poprava kritického novinára a zrejme neplánovaná vražda jeho milej, ktorá sa akosi „priplietla“ do cesty) vyvolala na Slovensku niekoľko otázok. Zmenil sa systém po návrate vládnej garnitúry, ktorá svojou ľahostajnosťou voči pavučine mafiánskych praktík zdupkala od moci a vrátila sa?

Novinári, pisárikovia a analytici

Príbeh „Jána a Martiny“ sa na Slovensku stal populárny už aj preto, že (hoci scestne) vyvoláva asociácie so Shakespearovou drámou o Rómeovi a Júlii. V príbehu o vražde „Jána a Martiny“ však nešlo o zakorenené rodinné predsudky, ale o neschopnosť vtedajšej vlády riešiť mafianizáciu spoločnosti, bojovať s korupciou a umožniť špeciálnym policajným zložkám (a áno, špeciálnej prokuratúre) niečo napraviť alebo aspoň zlepšiť, ak nie odstrániť.

Novinári nemajú inak vo verejnom živote tú najlepšiu povesť, niektorí sa dajú kúpiť a píšu v záujmoch tých, ktorí nešetria na výdavkoch pre ovplyvňovanie verejnej mienky. Pisárikovia zase napíšu všetko, čo im práve napadne a „onanujú“ pri čítaní svojich nespočetných subjektívnych bludov. A analytici majú problém s tým, že mnohí celkom voľne narábajú s overenými materiálmi. Máme tu ešte kategóriu politických komentátorov, politických demagógov, mediálnych klamárov a komických ústavných právnikov, ktorí začínajú problémy riešiť kdesi od konečníka a málokedy dokážu dospieť k vysvetliteľným záverom svojich múdrostí. O profesii politikov ani nehovoriac, ale toto je kategória ľudí, ktorých si treba vážiť, aj keď využívajú alebo logicky zneužívajú vyššie uvedené profesie. Tendenčných spisovateľov či záhadných a hmlistých básnikov, ktorí veršujú na brehoch riek pri svite luny a ktorým sa ich výplody občas aj pekne rýmujú, nechávam bokom. To je iný svet, kde litera (alebo ústne podanie) má trvalejšiu platnosť.

Za povšimnutie stojí aj úpadok voľne nakupovaných tlačových médií (novín, časopisov) a revolučný nástup sociálnych sietí, ktoré vyháňajú noviny (a modernejší vynálezy ako rozhlas a televízia) do vopred stratenej defenzívy. Iste, predovšetkým u mladších ročníkov, ktoré ešte majú v poriadku také základné zmysly ako zrak a slúži im dobre sluch. Azda najtrápnejším predstaviteľom mediálnej scény je senzáciechtivý narcis. Tento veľmi rozšírený živočíšny druh nám v týchto dňoch predstavil Tucker Carlson, celkom známy z amerických médií. Za hriech mu nestál ani ruský prezident Vladimír Putin, ktorý mu jednoznačne odpovedal na vopred preparované otázky a nasledovali umelé repliky tohro ruského profesionálneho klamára. 

Rozhovor Tuckera Carlsona s Putinom

Tucker Carlson je v USA známa firma a bezvýhradný konzervatívny obdivovateľ a stúpenec Donalda Trumpa. Jeho „talk shows“ sú v Amerike veľmi známe (pracoval aj pre agentúru FOX). Nečudo, že mu Vladimír Vladimírovič poskytol až dve hodiny svojho vzácneho času. Diskusia bola široko sledovaná na platforme X (predtým Twitter) a v prepise má takmer 40 stránok.

Rozhovor Carlsona Tuckera a Vladimíra Putina v roku 2024. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Vopred pripravené otázky začal Carlson bizarným úvodom: „Nie sme tu preto, že by sme milovali Vladimíra Putina, ale preto, že milujeme USA a chceme, aby ostali slobodné a prosperujúce.“

No bomba la bomba!

Potom však Carlson, okrem zdvorilostných otázok (do reči Vladimírovi Vladimírovičovi neskákal, to by ho zo štúdia vyviedli po jednej nohe a ešte bez palca), nechal Putinovi voľný priestor na jeho veľmi pitoreskné a tragikomické názory na vojnu v Ukrajine. Vyberám pikantné perly z Putinovho monológu.

Putin: „Vojna na Ukrajine „sa začala“ štátnym prevratom v roku 2014, vyústila v zabíjanie Rusov na východe krajiny a ja som bol prinútený ukončiť túto vojnu špeciálnou vojenskou operáciou.“

 „Západ se obáva silnej Číny viac než silného Ruska, pretože Rusko má 150 miliónov ľudí a Čína 1,5 miliardy obyvateľov. A jeho ekonomika rastie veľkými krokmi, o 5 % každý rok. Kedysi to bolo ešte viac, ale Číne to stačí. Ako raz povedal Bismarck, potenciály sú najdôležitejšie.“

Opakovane som Američanom zdôrazňoval, že Spojené štáty by nemali podporovať separatizmus alebo terorizmus na Severnom Kaukaze. Ale pokračovali v tom. A politická podpora, informačná podpora, finančná podpora, dokonca aj vojenská podpora prichádzala z USA a ich satelitov pre teroristické skupiny na Kaukaze.“

Rozhovor Tuckera a Putina. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Túto otázku som raz smeroval svojmu kolegovi, tiež prezidentovi, Spojených štátov. Povedal, že to nie je možné. Spýtal sa, či mám dôkazy? Povedal som, že áno. Na tento rozhovor som bol dobre pripravený a poskytol som mu tie dôkazy. Pozrel sa na to a viete, čo odvetil? Citujem: ´Tak ja im nakopem zadky´. Čakal som na nejakú odpoveď, ale tá nikdy neprišla.“

Na bojisku dochádza k bojovému stretu. Ukrajinskí vojaci sú v obkľúčení. Jeden príklad z reálneho života. Naši vojaci na nich kričali: „Nemáte šancu, vzdajte sa. Vyjdite von a ostanete nažive. Potom ukrajinskí vojaci začali kričať perfektnou ruštinou: ´Rusi sa nevzdávajú.´ A všetci zahynuli.“

Výroky ruského prezidenta nie sú prekvapivé od človeka, ktorý považuje zánik Sovietskeho zväzu za „najväčšiu geopolitickú katastrofu v dejinách Ruska“. Prekvapivé je skôr to, že jeden rešpektovaný americký politický komentátor tým jeho táraninám poskytol taký priestor. Ale americkí trumpisti sú trumpisti. Škoda, že Nikki Haleyová po primárkach v Južnej Karolíne asi svoj boj proti starcom vzdá.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik