Slováci sa stále sťažujú. Každý im ubližuje. Tá malosť a zakomplexovanosť nás ubíja, vraví Martina, ktorá odišla žiť do Nórska

Martina Junkers pochádza z Košíc a ako tvrdí, napriek tomu, že už vyše 20 rokov žije mimo Slovenska, stále je hrdou Košičankou. Dve desaťročia žila v Írsku a od roku 2021 pracuje v Nórsku ako turistická sprievodkyňa. Severská krajina jej prirástla k srdcu, školstvo tu funguje na úplne inom princípe.

Martina, prečo si odišla zo Slovenska?

Vyštudovala som anglistiku a germanistiku, krátko som pracovala ako učiteľka anglického jazyka a potom vo firme Siemens. V roku 2000 som hľadala zmenu a tá prišla, keď istá agentúra hľadala nemecky hovoriacich Slovákov pre prácu v IBM v Írsku. Dublin je tradične centrom európskych pobočiek amerických korporácií. V Írsku je sústredený i predaj, marketing a čiastočne i podpora týchto firiem pre Európu v rôznych jazykoch a nemčina je tradične veľmi vyhľadávaná, pretože nemecky hovoriaci trh je veľký a lukratívny. No a v roku 2021 dostal môj manžel ponuku od banky DNB na prácu v ich IT infraštruktúre. Podmienkou bolo presťahovanie sa do Nórska. Mali sme na výber Oslo alebo Bergen, a keďže celá rodina milujeme výlety do prírody a hory, zvíťazil Bergen. Pre mňa to bola príležitosť vystúpiť z korporátnej mašinérie a poobhliadať sa po niečom novom. Našla som si prácu ako turistická sprievodkyňa. Bergen je jednou z najžiadanejších turistických destinácií, predovšetkým pre veľké výletné lode, počas sezóny sme úplne vyťažení.

Akí sú Nóri v porovnaní so Slovákmi? Cítiš sa v tejto krajine dobre?

Môžem porovnávať skôr Írov a Nórov – rozdiel je v otvorenosti, Íri sú zhovorčiví, veľmi otvorení, kým Nóri sú viac rezervovaní. Zo začiatku bolo ťažšie zvyknúť si, ale keď si človek zvykne na to, že sú iní a prispôsobí sa, cíti sa tu dobre. Slovensko mi chýba, samozrejme, ale po dlhom čase v zahraničí porovnávam a vidím i problémy. V Nórsku je napríklad samozrejmé, že keď niekto vidí niečo na zemi, zdvihne to a odhodí. Funguje tu tiež systém tzv. dugnad, kde sa napríklad stretnú susedia a vyčistia okolie, pomôžu susedovi, pracujú zadarmo, aby výťažok darovali napr. svojmu športovému klubu. Nechajú vonku niečo na predaj, napr. med a pri tom len kód na online appku, kde sa dá zaplatiť a spoľahnú sa na to, že ľudia ten tovar len tak nezoberú. V tom vidím rozdiel so Slovenskom. Pritom obe krajiny vyšli z toho istého, Nórsko bolo na tom dokonca historicky oveľa horšie. Len 3 percentá z celej rozlohy krajiny sa dajú využiť pre poľnohospodárstvo, a tak bol život ľudí neskutočne ťažký, každá úroda či lov rýb rozhodovali o prežití. V Nórsku to zapríčinilo to, že sa ľudia ako komunita zomkli a navzájom si pomáhajú. Na Slovensku z toho vznikol prístup „keď mne zdochla koza, tak susedovi dve“. Tak si Slováci už historicky sami hádžu polená pod nohy. V Nórsku si tiež všetci uvedomujú dôležitosť znalosti cudzích jazykov. Aj dôchodcovia tu rozprávajú plynule po anglicky, čo je niekedy na škodu, lebo ak počujú niekoho s dobrou angličtinou, automaticky prejdú sami do tohto jazyka.

Niekedy mám pocit, že Slováci sa stále sťažujú – na nízke platy, slabé zdravotníctvo. Aké je Nórsko z tohto pohľadu?

Slováci sa stále sťažujú. Každý im ubližuje, niečo od nich berie alebo chce zobrať, celý svet ich chce ponížiť, aj ten, ktorý o nich vôbec nemá záujem alebo o nich ani netuší. Tá malosť a zakomplexovanosť nás ubíja. Nórske zdravotníctvo je, čo sa týka organizácie, dosť podobné slovenskému. Máte obvodných lekárov i špecialistov, aj sieť privátnych zdravotníckych zariadení. Neviem povedať, či sú lepšie, ale funguje to. Platovo je to rôzne, tak ako všade inde. Záleží to od druhu zamestnania, aj tu niekto nakupuje lacnejšie a obráti v ruke každý groš, ten druhý má svoj čln a chatu na vidieku.

Severské krajiny sú vzorom čo sa týka fungovania školstva. Ako to vnímaš ty?

Školský systém v Nórsku je založený na iných základoch ako na Slovensku. V prvom rade, všetci si tykajú, teda aj učitelia so žiakmi, vrátane riaditeľov školy. Pritom sa to nezneužíva, tykanie neznamená, že toho druhého nebudeme rešpektovať ako autoritu. Deti nie sú vedené k tomu, aby boli napchaté encyklopedickými znalosťami, skôr aby rozmýšľali, vedeli a potom tie znalosti vedeli uplatniť v praxi, napríklad pri projektoch. Každý školák dostane školský laptop, ktorý si môže nosiť domov a pracovať s ním. Tiež sú vedené k športu a pohybu. Výlety do prírody v rámci školského vyučovania sú tu úplne normálne. Cez prestávku môžu hrať futbal, volejbal či basketbal. Celkovo ten prístup k pohybu je iný, je to každodenná aktivita, ľudia prídu z roboty a idú von, mladí randia tak, že idú spolu si zabehať alebo na turistiku. Aj obliekanie je iné, účelové. V Bergene často prší, takže tu často vidíte nepremokavé vetrovky či pláštenky, aj ženy majú vonku zriedka vysoké podpätky, skôr nosia tenisky a tie nie sú na to, aby človek ukázal, že na to má, ale na to, aby sa mu pohodlne chodilo.

V Nórsku pracuješ ako turistická sprievodkyňa. Neplánuješ návrat do rodnej krajiny?

Pracujeme predovšetkým pre výletné lode. Mojou úlohou je ľuďom prispieť ku krásnym zážitkom z dovolenky. Bergen je bránou k fjordom a to je určite jedna z najkrajších častí Nórska. Zároveň je to mesto s veľmi bohatou multikultúrnou históriou. To všetko ľudí zaujíma.

Manžel nie je Slovák a dcéra len sčasti, ale nikdy na Slovensku nežila, takže nevidím dôvod na návrat. Na dovolenku, za rodinou určite, ale natrvalo nie.

1 340