Dnes má meniny: Vojtech
Ako podľa vás vyzerá bylinkárka? Ako babička z rozprávky, ktorá pozná liečivú silu rastlín? Mnohí z nás si predstavia presne tak. Sandra Kirschbaumová z Dolných Vesteníc má len 22 rokov a doma pestuje bylinky, ktoré nie sú dostupné ani vo voľnej prírode.
Sandra, ako ste sa dostali k bylinkám? Zaujímali ste sa o ne už dávnejšie?
S bylinkami som sa stretávala už v detstve, kedy sme si z prechádzky v prírode priniesli pár voňavých kvietkov domov do vázy. Mamina niektoré z nich sušila a v zime varila čaj. Postupom času som sa na „voňavé kvietky“ začala pozerať trošku inak. Asi v mojich 15-tich rokoch som sa tomuto koníčku začala viac venovať, získavala som informácie o bylinkách z rôznych zdrojov, vyskúšala som vyrobiť prvé produkty. Asi hlavným motívom venovania sa bylinkám bola liečba rôznych neduhov alternatívnou cestou, to znamená bez liekov. Za alternatívnu cestu som zvolila fytoterapiu, teda liečbu pomocou liečivých rastlín. Doma mám vybudovanú bylinkovú záhradku, kde pestujem bylinky, ktoré nie sú dostupné vo voľnej prírode. Okrem byliniek, z ktorých varím čaj, ako sú napr. šalvia, mäta, medovka, levanduľa, tam pestujem aj bylinky, ktoré pridávam do jedál čerstvé alebo sušené. Sú to najmä tymián, rozmarín, bazalka či oregano.
Venoval sa niekto bylinkám u vás v rodine?
Povedala by som, že pochádzam z „horskej“ rodiny. Každá generácia má vzťah k prírode. Prababička bola vášnivá bylinkárka, vždy na návšteve u nej som obdivovala množstvo nasušených bylín a domáce výrobky z prírody – sirupy, ovocné šťavy či marmelády. Tak isto mamina ma viedla touto cestou už od malička. Bylinky chodievame zbierať celá rodina.
Ako sa vzdelávate? Navštívili ste aj nejaké kurzy?
Informácie získavam najmä z atlasov liečivých rastlín, z kníh alebo z internetu. V zbierke mám niekoľko kníh. Po prababičke mi zostal Malý atlas liečivých rastlín, ktorý si veľmi cením. Bylinky sú tam dopodrobna opísané a navyše sú aj ilustrované, a preto mi táto kniha pomáha pri ich identifikácii. Žiadne kurzy som nenavštevovala.
Aj vás navštevujú ľudia a pýtajú si od vás rady? Venujete sa aj poradenstvu? Čo ľudí najviac trápi?
Blízki priatelia, ktorí poznajú moju záľubu, ma občas oslovia s ich problémom. Vždy rada pomôžem, poradím a podarujem zopár byliniek. Nerobím však zdravotné vyšetrenia, môžem len fytoterapiu ponúknuť ako podpornú alebo preventívnu liečbu. Pitie bylinných čajov nemožno zameniť za liečbu alopatickú – teda liečbu liekmi. Existuje hranica, kedy sa zdravotné ťažkosti dajú vyriešiť pomocou byliniek, no na druhej strane sú ťažkosti, ktoré musí vyšetriť lekár – špecialista a liečba si vyžaduje individuálne postupy. Pri akútnych ochoreniach a v naliehavých stavoch, ako sú napr. zápal pľúc alebo priedušiek, je nutné použiť chemické látky a fytoterapia sa v takýchto prípadoch používa len ako podporná liečba. Avšak bylinky slúžia aj ako prevencia na udržanie zdravia či zlepšenie imunity.
Čo je dôležité vedieť o zbere bylín?
Literatúra udáva rôzne informácie o vhodnom čase zberu byliniek. Bylinky produkujú svoje éterické oleje v noci, a preto by mali byť najúčinnejšie skoro ráno, hneď ako sa rosa odparí. Ak však sme nestihli ráno, resp. dopoludnia, môžeme si bylinky nazbierať aj navečer po teplom a slnečnom dni. Mali by sme to stihnúť ešte pred rosou, inak by boli vlhké, čo by následne mohlo skomplikovať proces sušenia, napríklad plesňou. Neodporúča sa bylinky zbierať na pravé poludnie, resp. popoludní, keď najviac páli slniečko. Existuje niekoľko povier o zbere, z ktorých snáď najznámejšia je o svätojánskych bylinkách. V noci z 23. na 24. júna sa vykonávali magické rituály, ktoré súviseli predovšetkým s láskou, zdravím a ochranou ľudstva. Bylinky nazbierané od polnoci až do východu slnka sú považované za najúčinnejšie. Zrovna v tomto období (obdobie konca júna) je väčšina byliniek na vrchole svojej vegetácie a majú najvyššiu koncentráciu liečivých látok. Zbiera sa najmä ľubovník bodkovaný, palina obyčajná, materina dúška.
Bylinky nesušíme na priamom slnku, v prašnom či vlhkom prostrední. Najlepší je chládok vonku, ideálne je sušiť ich na sieťke. V žiadnom prípade by sme bylinky nemali sušiť na letákoch, katalógoch, časopisoch. Po sušení by mali zostať zelené a voňavé. Ak zhnednú, znamená to, že dostali píliš veľa slnka/tepla, spálili sa a zničili ich liečivé látky. Taktiež môžu splesnivieť, ak mali vlhko alebo padla na ne rosa. Z takýchto „poškodených“ byliniek nemáme žiaden úžitok.
Ktorá bylinka je podľa vás najvzácnejšia?
Je ťažké povedať, ktorá bylinka ja najvzácnejšia. Každá je unikátna svojimi účinkami. Ak by som si však mala vybrať jednu najsilnejšiu a pre mňa najvzácnejšiu bylinku, vybrala by som si práve žihľavu dvojdomú. Pre mňa je kráľovnou medzi bylinkami a s láskou je zbieram aj bez použitia ochranných rukavíc.
Blíži sa zima, chrípkové obdobie. Čo by ste odporučili na posilnenie imunity?
Určite využiť sezóne bylinky, resp. plody – šípky, ktoré sú zdrojom najmä vitamínu C, ktorý je potrebné dopĺňať v chladných mesiacoch. Okrem mnohých vitamínov sú taktiež zdrojom železa, zinku a mnohých ďalších. Okrem toho, že zlepšujú imunitu, pomáhajú aj pri horúčke a liečbe chrípky. Ďalej to je rakytník v podobe šťavy alebo čaju, silne podporuje imunitný systém. Takisto sušené kvety bazy čiernej a sušené kvety lipy.
Vyrábate aj produkty z bylín?
Okrem sušenia robím aj lekvár. Obľúbený je u nás šípkový lekvár, ktorý je síce veľmi prácny, ale jeho chuť a účinky určite stoja za to. Ďalej s mamininou pomocou robíme najmä bazový, žihľavový, púpavový a levanduľový sirup. Sirupy v lete pridávame do letných limonád a v zime ako ochucovadlo do čajíkov. Na jeseň vyrábam šípkový olej, ktorý používam ako kozmetický prípravok.
Myslíte si, že by ste sa bylinkám mohli venovať v budúcnosti aj ako podnikateľka?
Párkrát mi táto myšlienka napadla, zatiaľ sú však bylinky môj relax a hobby.