Len 3 eurá denne na potraviny. Slovensko sa prepadáva do chudoby, tá ohrozuje najmä matky samoživiteľky

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Je samoživiteľkou šiestich detí a privyrobiť si peniaze chodieva do zahraničia. „Teraz, keď sa ceny zvýšili, je to oveľa ťažšie. Odráža sa to na cestovnom detí, na kupovaní potravín. Niekedy sa nakúpilo za 20 eur veľa, teraz tie potraviny vychádzajú o dosť drahšie. Kvôli deťom ale nemôžem pracovať stále, hoci by som chcela,“ hovorí Zuzana.

Aj keď sa jej snažia pomôcť ľudia v okolí – známi i cudzí, takto to ďalej nemôže ísť a nemôže sa spoliehať vždy na ostatných. „Snažím sa privyrábať si brigádami, nebudem čakať doma, kým ma niekto uvidí a pomôže mi,“ dodáva.

Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík vypracoval semafor chudoby. V tom dopadol najhoršie Prešovský kraj, v ktorom má príjem do 500 eur mesačne každá tretia osoba. Spolu ide o 280-tisíc ľudí a 72-tisíc domácností.

Nasleduje Košický a Banskobystrický kraj. Z pohľadu celého Slovenska má mesačný príjem do 500 eur 21 % ľudí, ktorí si tak môžu dovoliť minúť mesačne na potraviny maximálne 103 eur, čo na jeden deň vychádza približne 3,4 eura. Z tejto sumy musí vyžiť až pätina Slovákov. Na bývanie a energie s vodou maximálne 134 eur. Pri samoživiteľke s jedným dieťaťom je už riziková táto mesačná existencia.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

„Moje obidve deti išli na Západ, aby si zarobili a uživili rodiny,“ reaguje na finančnú situáciu v okrese obyvateľka Prešovského kraja.

„Mám dve malé deti, dcéra má šesť rokov a syn deväť. Hneď ako sa narodila dcéra, opustil ma manžel, lebo si našiel mladšiu. Už tri roky sa súdime, aby platil na deti. Zvýšil sa nájom, potraviny, deti stále potrebujú nové a nové učebnice. Nedá sa nám vyžiť z tých 190 eur, ktoré mi ostanú na celý mesiac po zaplatení školských obedov, nájmu, energií a telefónu,“ pridáva sa ďalšia samoživiteľka. 

Čoraz viac ľudí je stále intenzívnejšie odkázaných na dobrovoľníkov a charity

„Pravidelne rozvážame potravinovú pomoc vďaka obchodnému reťazcu Tesco, ktoré nám poskytuje ovocie, zeleninu, pečivo, trvanlivé potraviny – všetko, čo vie rodinkám zabezpečiť najnutnejšie veci nielen na dva-tri dni, ale aj na celý mesiac. Mám vytipované mamičky a oteckov s deťmi, ktoré pravidelne týmto zásobujem a do veľkej miery im takto vieme odťažiť rozpočet, keďže to nemusia kupovať,“ hovorí dlhoročná dobrovoľníčka Katka Kočanová.

Ľudia jej nosia oblečenie i nakupujú drogériu, ktorá je rovnako nevyhnutnou súčasťou každodenného života. „Nedá sa stále spoliehať na ľudí, že budú prispievať druhým na živobytie. Preto sa snažím vysvetľovať a učiť niektorých, ktorí nevedia rozumne naložiť s peniazmi, že nie je potrebné kúpiť si najdrahšiu paštétu, ale prispôsobiť ten rozpočet tomu, z čoho sa dokážeme najesť, lebo to je najdôležitejšie,“ dodáva dobrovoľníčka Katka.

Aj podľa psychologičky je veľmi dôležité hovoriť o tom, že čoraz viac ľudí potrebuje pomoc ostatných. „Nie je to o ponížení alebo hanbe, hoci okolie vie častokrát reagovať práve tým, že odsudzuje týchto ľudí pre ich nižšiu kvalitu života,“ hovorí psychologička s tým, že to ľuďom v kritickej situácii nepomáha, práve naopak.

„Čo ľudia dokážu vlastnými silami v súčasnom svete, keď rastú ceny? Pozrime sa na to, či výška životného minima dovoľuje skromne a dôstojne žiť,“ pridáva sa sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied.