Dnes má meniny: Marcel
Láska, túžba, bolesť a beznádej. Presne tak by sa dal opísať život mexickej maliarky Fridy Kahlo. Žena, ktorá bola odsudzovaná a milovaná, obdivovaná i zatracovaná. Dnes svojim umením ohuruje a inšpiruje mnohých, no jej životný príbeh ani zďaleka nebol prechádzkou po ružovej záhrade.
Celým menom Magdaléna Carmen Frida y Calderón sa narodila v roku 1907 rodičom Guillermovi Kahlovi a Matilde Calderón y González. Osud ju začal skúšať, keď mala len 6 rokov. Lekári jej pri náhodnom páde diagnostikovali detskú mozgovú obrnu a keď sa začal písať rok 1925 a Frida dovŕšila osemnásť rokov, prišla ďalšia rana osudu. Po ťažkej zrážke autobusu s električkou skončila vo veľmi vážnom stave pripútaná na lôžko skoro rok. Popri početných zraneniach bolo snáď pre Fridu tým najväčším zranením to, ktoré zvieralo jej dušu celý život. Maternicu jej prepichla železná tyč a ona sa tak musela vyrovnať so skutočnosťou, že pravdepodobne už nikdy nebude mať vlastné dieťa, po ktorom tak túžila.
Hovorí sa, že život nám naloží len toľko, koľko zvládneme a že všetko zlé, je na niečo dobré. Keď už stála na pokraji zúfalstva, ktoré sužovalo aj jej otca, podal svojej milovanej dcére ako pomocnú ruku svoje plátno, štetce, farby, ale i stojan, ktorý jej umožňoval maľovať po ležiačky. Frida nemusela po inšpiráciu chodiť ďaleko. Vtedy ešte skrytý talent, ktorý netušil, že svoj život maľbami otvorí celému svetu, začal stvárňovať práve seba. Nie preto, že by Frida vynikala svojou krásou, práve naopak, maľba bola pre ňu akousi terapiou, ktorá jej veľmi pomohla v uzdravovaní sa nielen po fyzickej, ale hlavne po psychickej stránke, pretože bolesti z jej života nikdy nevymizli.
Keď sa Frida ako tak znovu zotavila, zdalo sa, že život jej konečne poslal do života svetlo, ktoré tak potrebovala. Svetlo v podobe lásky. Mladá Mexičanka sa zamilovala až po uši. Naivne verila, že láska, ktorú pocítila, bude stále žiariť a bude večná. Jej vyvoleným sa stal Diego Rivera. Maliar, ktorý bol o dvadsať rokov starší a ktorý bol známy svojou vášňou k ženským sukniam a o jeho sexuálnej zdatnosti sa viedli siahodlhé debaty. No ako každé naivné dievča aj ona si myslela, že svojho Diega zmení. Práve ten Fridu povzbudzoval v tom, aby sa maľovaniu venovala aj profesionálne. A keďže pre Fridu bol Diego láskou jej života, dlho neotáľali a svoju lásku spečatili svadbou. Mala vtedy len 22 rokov. Snáď po prvýkrát v živote bola šťastná. Našla svojho milovaného a predpovede lekárov o jej neplodnosti sa nakoniec nepotvrdili a Frida zostala v očakávaní.
Jej šťastie však dlho netrvalo. Frida síce otehotnela až trikrát, no každé z jej tehotenstiev sa skončilo potratom. Lásku, ktorá ich s Diegom na začiatku vzťahu spájala, vystriedalo nešťastie a Diegove opakované nevery. Frida svojou túžbou vynosiť Diegovi zdravé dieťa nesmierne trpela a jej túžba sa, žiaľ, nikdy nenaplnila. Frida tak všetok svoj zmätok, svoj hnev, ale i závislosť na láske k Diegovi zvečnila na svojich plátnach. V dobe, v ktorej Frida ako matka zlyhala, jej obrazy zaznamenávajú paradoxne prvé úspechy.
Písal sa rok 1939 a Frida sa ako jediná žena zúčastnila výstavy surrealistov a jej profesionálny úspech sa začal písať akoby sám. Frida sa rozhodla svoj život radikálne zmeniť. Rozviedla sa so svojim milovaným Diegom a vzala si ponaučenie zo života s ním. Svoj vrodený temperament naplno prejavila a rozhodla sa pre neviazanosť, kontroverznosť, nespútané večierky, ale i alkohol či morfium. Nakoniec však obaja zistili, že len ročná odluka im ukázala, že zvyk je železná košeľa. No tentokrát si nadaná umelkyňa buchla po stole a stanovila si rázne pravidlá. Jedným z týchto pravidiel bolo aj to, že už spolu nikdy nebudú mať sex. Na prvý pohľad sa zdalo, že osudom skúšanej umelkyni stúpla sláva do hlavy, no opak bol pravdou. Jednoducho už nechcela zažiť sklamanie a dokonca sa nebránila ani bisexuálnemu životu.
Už sa nechcela viazať. Akoby cítila svoj koniec. Každý kto ju poznal, vedel, že trpela obrovskými bolesťami, na ktoré už nezaberalo ani spomínané morfium. Bolesť a amputácia nohy ju opäť paralyzovali a pripútali späť na lôžko. Maľovala však do poslednej chvíle. Na sklonku svojho života dostala zápal pľúc, ktorému aj podľahla. Vo svojich 47 rokoch ju našli mŕtvu na zemi vo svojom milovanom modrom domčeku. S obrazom, ktorý bol neskôr pomenovaný: Nech žije život.