Dnes má meniny: Juraj
Michal opustil rodné Slovensko ako dvadsaťročný muž plný snov a ambícií. Za hranice ho hnala, ako sám hovorieval, vidina lepšej práce. Usadil sa v zahraničí a tvrdo pracoval, aby si vybudoval nový život. Darilo sa mu. Skúsenosti nazbieral v USA, Londýne či Manchestri. Jeho plány a elán do života mu však náhle poznačila vážna choroba.
V roku 2008, keď mal Michal dvadsaťosem rokov, začal pociťovať zvláštne problémy. Jeho nohy akoby strácali silu, začali ho zrádzať. Čím viac sa spotil, tým horšie videl na ľavé oko, až sa mu občas zahmlievalo pred zrakom úplne. Znepokojený vyhľadal lekársku pomoc a po sérii vyšetrení mu v nemocnici v Princeton University Hospital oznámili krutú diagnózu – skleróza multiplex.
Pre Michala, ktorý bol vždy aktívny a miloval šport, to bol šok. Svoju športovú vášeň musel zanechať. Na začiatku sa s chorobou vyrovnával statočne. Prvých sedem rokov fungoval relatívne normálne. „Pichal som si injekcie s liekom na moju chorobu každý týždeň, snažil som sa cvičiť a žiť aktívne, ako sa dalo,“ spomína. Neskôr sa rozhodol prispieť viac do rodinného rozpočtu a začal brať viac pracovných zmien. Toto rozhodnutie sa však ukázalo ako osudné. Prepracovanosť a zanedbávanie oddychu si vybrali svoju daň a jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršil. Prišiel ťažký relaps, ktorý ho výrazne oslabil.
Odrazilo sa to aj na jeho manželstve, zostal sám, no ako otec dvoch detí veľmi túžil čo najlepšie sa postarať o svoje dve deti – syna Bena a dcérku Améliu. No starostlivosť o domácnosť a o deti pre neho predstavujú stále väčšiu a väčšiu výzvu.
Jeho každodenná rutina sa prispôsobila jeho diagnóze. Svoj deň začína schladením, pretože prehriatie mu zhoršuje príznaky choroby, pripraví si kávu a snaží sa byť čo najviac aktívny v rámci domu. „Stále sa musím hýbať, aby som si udržal aspoň niečo z mobility,“ vraví Michal. Von vychádzal len zriedka, a to prevažne len na rehabilitácie.
Napriek všetkým výzvam sa snaží pracovať. Práca je pre neho dôležitý zdroj financií a tak isto mu dáva pocit, že ešte niekam patrí. Okrem toho pravidelne rehabilituje, aby spomalil progres choroby a udržal si čo najlepšiu možnú kondíciu. Financovanie rehabilitácií bolo pre neho vždy náročné. „Robili sa pre mňa rôzne zbierky a aj v mojej práci mi pomáhali sponzoringom,“ vysvetľuje. No teraz je všetkému koniec.
Najťažšie pre Michala je neustále psychické napätie, a to, že sa nemôže naplno venovať svojmu zdraviu. V snahe pomôcť nielen sebe, ale aj iným, ktorí trpia podobnými ťažkosťami, založil občianske združenie OZ KVietor. „Chcem pomáhať aj iným, nie len sebe. Veď tí, čo potrebujú pomoc, by ju mali dostať. Zažil som toľko zla okolo seba, v spoločnosti, vo svete, že sa mi asi zapol obranný mechanizmus, že robiť dobro je nevyhnutné, pretože zlo plodí zlo, zákonite teda dobro musí plodiť dobro,“ hovorí o svojej motivácii. Jeho víziou je, aby sa jeho združenie stalo rešpektovaným filantropickým projektom. „Chcem, aby ľudia vedeli, kam ich peniaze idú a ako konkrétne pomáhajú. Potom budú aj ľudia k pomoci pristupovať inak,“ verí Michal, ktorého krédom sa stalo – Ignoruj zlo, doruč dobro!
Na to, aby zvládol boj s ťažkou chorobou, ale aj na pomoc iným, ktorí v ťažkej situácii potrebujú pomoc dobrých ľudí, zháňa podporu prostredníctvom občianskeho združenia. Podporiť ho môžete zaslaním akejkoľvek sumy na transparentný účet.
- Trump nezabúda na nič. V NATO sa už montuje nielen do rozpočtov členských krajín, ale aj do progresivistického jazyka
- Nikita Slovák: Naša vláda má jediný plán – ako uniknúť Leopoldovu
- Poddajní na červenom koberci: Kremeľ zháňa v zahraničí figúrky, ktoré legitimizujú jeho vpád na Ukrajinu
- Čučoriedky, jahody, bylinky či huby. Z darov prírody sa môžete nakaziť parazitom, ktorý sa v tele správa ako rakovina
- Rusko sa pripravuje na veľký útok, hromadí rakety aj drony. Možno aj na konfrontáciu s NATO, tvrdia experti na bezpečnosť
- Priasť sa naučila od babičiek v dedine, kolovrátok jej daroval manžel. Práca s vlnou dala Monikinmu životu nový zmysel
