Ústna hygiena je témou celé stáročia. Kým voľakedy si ľudia mysleli, že zápach z úst je signálom „rozkladajúceho sa tela zvnútra“, neskôr pochopili, že tento problém je jednoducho možné vyriešiť starostlivosťou o ústnu dutinu a zuby. Zubné pasty prešli zaujímavým vývojom, v minulosti často obsahovali škodliviny ako tehlový prach, porcelán alebo kosti zo sépie.
Výskum ukázal, že túžba po zdravých zuboch sa objavila už u neandertálcov, ktorí pred 130-tisíc rokmi používali primitívne špáradlá, ktorými boli kosti alebo konáre, ktoré využívali na čistenie medzizubných priestorov.
V starovekej Číne zase ľudia verili, že bolestivé zuby je možné liečiť pichaním zlatých a strieborných ihiel do čeľustí a ďasien.
Prvé zárodky zubnej pasty siahajú do starovekého Egypta, kedy si ľudia nanášali pripravenú prevažne práškovú zmes na zuby prostredníctvom prstov a tak si ich čistili. Ale z čoho vlastne pozostávala taká zmes na zuby? Tieto prapôvodné zubné pasty boli tvorené zmiešaním pečených vajec, mušieľ, pemzy a popola z volov a zvieracích kopýt. Tento spôsob čistenia zubov neskôr prevzali aj Gréci a Rimania. S pádom Rímskej ríše však upadla aj hygiena. Používanie zubného prášku sa znova objavilo okolo roku 1000 v Perzii, kde išlo o zmes z vypálených jeleních parohov, ulít slimákov, ustríc a pálenej sadry. Vyskytol sa však aj recept, ktorý zahŕňal zmes olova, kadidla, medu, drveného kremeňa, ale aj byliniek.
Do Európy sa zubná hygiena dostavila až v 18 storočí, kedy sa v Anglicku začala používať už aj ústna voda vo forme gélu a zubný prášok sa predával v keramických nádobách. O čosi neskôr sa zubná pasta dala dostať už tiež aj ako gél, pre dosiahnutie príjemnejšej chute do nej začali pridávať glycerín a neskôr aj bóraxový prášok, aby sa penila. Tieto prostriedky na čistenie zubov vyvíjali lekári, dentisti aj chemici.
Prvú zubnú pastu, ako ju poznáme v súčasnosti, vyrobil v roku 1850 len 23-ročný americký zubný lekár Washington Wentworth Sheffield. Bola uskladnená v poháriku. To sa zmenilo, keď si jeho syn počas štúdií v Paríži všimol, že maliari používajú farby v tubách. tento nápad sa mu zdal veľmi praktický a videl v ňom práve využitie pre otcove zubné pasty. V roku 1892 ich uviedli na trh.
Až do 2. svetovej vojny sa do väčšiny pást pridávalo mydlo. To bolo po vojne nahradené inými činidlami. V roku 1950 bola vyvinutá zubná pasta značky Crest s fluórom, ktorá sa začala predávať v USA. Táto látka sa využíva dodnes na posilnenie skloviny a prevenciu proti kazom.
A ako to bolo so zubnými kefkami? Nástroje na čistenie zubov sa vyskytovali už 3500-3000 p. n. l. u Babylončaniov a Egypťanov, ktorí využívali na čistenie zubov vetvičku s rozstrapkaným koncom. Okolo 1600 pred n. l. Číňania vyvinuli „žuvacie tyčinky“, ktoré boli vyrobené z aromatických vetvičiek pre osvieženie dychu. Kefku si vytvorili Číňania v 15. storočí p. n. l. Bola veľmi podobná súčasnej, no vlákna tvorila srsť z divokého sibírskeho diviaka zasunutá do kosti alebo do bambusového drievka. Kefku, akú ju poznáme dnes, vyrobil W. Addis v Anglicku okolo roku 1780. Jej rukoväť bola vyrobená z kosti hovädzieho dobytka a kefka z prasacích štetín.
Vynález nylonu posunul kefky na inú úroveň, vďaka nim vznikla „Zázračná kefka Doktora Westa“. Prvá zubná kefka na elektrický pohon bola vytvorená v polovici 20. storočia vo Švajčiarsku.
- Rozpočet Kremľa na rok 2025: Na tri dni plánovaný „blickríg“ proti Ukrajine niečo stojí. Výdavky na „obranu“ sú tajné, ale kolosálne
- V Česku vládna kríza, na Slovensku tiež, v Maďarsku to Viktor „drží v rukách“ a v Rakúsku vyhrali kryptonáckovia
- Vojny už majú dosť aj samotní Rusi, viac ako polovica si želá mier, ukazuje prieskum. Čo ešte priniesol vojnový týždeň?
- Nikita Slovák: Entity uniesli našich skvelých politikov a do parlamentu napchali ich kópie. Veď taký Fico nikdy nechcel dvíhať DPH
- Tvrdí, že je pokrvný príbuzný Abrahama Lincolna. Herec Tom Hanks v mladosti sníval aj o tom, že sa raz stane kozmonautom
- Nikita Slovák: Dnešná koalícia nemá plán. Teda, ak nepočítame plány na ich osobné zbohatnutie