Dnes má meniny: Jaroslava
Svetoznámy spisovateľ, autor románov a poviedok, ale aj vojnový korešpondent Ernest Hemingway bol štyrikrát ženatý, pretĺkol sa cez dve svetové vojny, no najviac mu uškodili dve havárie, ktorými si počas svojich ciest po svete vážne poškodil hlavu.
Ernest Hemingway sa narodil v Amerike do zámožnejšej rodiny, mal ďalších päť súrodencov. Už počas strednej školy začal prispievať do školského časopisu. Po maturite v roku 1917 začal pracovať ako reportér pre Kansas City Star. V tom čase už v Európe zúrila Prvá svetová vojna a mladý Hemingway chcel ísť všemožne na front. Zapísal sa do armády, no pre problém s ľavým okom mu nedovolili, aby sa bojov zúčastnil, tak sa na čas pridal k Červenému krížu ako šofér sanitky. V júli 1918 bol vážne zranený črepinami z mínometu a bol tak prvým zraneným Američanom na talianskom fronte.
V roku 1944 sa Hemingway opäť vrátil do Európy, aby ako vojnový korešpondent robil zápisky o Druhej svetovej vojne. Namieril si to do Londýna, no počas automobilovej nehody utrpel vážne zranenie hlavy, ktoré si vyžiadalo 50 stehov. Čoskoro sa však vrátil na front a po boku vojakov vstúpil do Paríža. Rád vravieval, že bol prvý, kto vstúpil do Paríža počas cesty k oslobodeniu, ale ten príbeh je vymyslený. Aj keď sa dá povedať, že „oslobodil svoj obľúbený bar a hotel“. V hoteli Ritz si totiž založil tábor a strávil tam týždeň pitím, hýrením a oslavovaním svojho návratu.
O dva roky neskôr sa z frontu vrátil domov do Ameriky, aby tam napísal svoj najlepší román na základe vojnových zážitkov. No tento jeho plán zostal neuskutočnený. Napriek tomu napísal niekoľko výborných románov, ktoré sú aj dnes povinnou literatúrou – napríklad Zbohom zbraniam alebo Komu zvonia do hrobu. Za novelu Starec a more získal v roku 1953 Pulitzerovu cenu.
O pár mesiacov neskôr sa spolu so svojou štvrtou manželkou Mary vybrali na safari do Afriky. Počas malého výletu na malom lietadle však pilot zavadil o telegrafický drôt a lietadlo muselo núdzovo pristáť. Zranenia (polámané rebrá) utrpela najmä jeho manželka.
O niečo neskôr pri lete do Ugandy začalo zase ich lietadlo horieť. Mary a dvaja piloti sa dostali von cez únikový východ, Hemingway v nebezpečnej situácii použil svoju hlavu ako baranidlo a vyšiel prednými dverami. No tento náraz ho zranil fatálne – mal prasknutú lebku aj dve platničky, vykĺbil si obe ramená, jeho pečeň, pravá oblička a slezina boli roztrhnuté, jeho ruky, tvár a hlava zase spálené od plameňov, zhoršil sa mu zrak aj sluch. Azda malou náplasťou na jeho vážne poškodené zdravie mu bolo udelenie Nobelovej ceny, ktorú získal ešte v tomto roku.
Od osudnej nehody to však so známym umelcom išlo dole vodou. Nevládal písať a trápil sa aj s námetmi, navyše sa uňho začínali prejavovať psychické problémy. Na jeseň 1960 bol hospitalizovaný s vysokým krvným tlakom, no v skutočnosti išlo o hlbokú depresiu, s ktorou si nevedel rady. Po tom, čo začal rozprávať o samovražde, doktori súhlasili, že by mal vyhľadať odbornú pomoc. Dostával liečbu elektrošokmi, ktoré mu mali pomôcž, no v skutočnosti urýchľovali jeho skon. Jedným z vedľajších efektov elektrošokovej terapie bola totiž strata pamäti, čo u Hemingwaya znamenalo koniec jeho umeleckej činnosti.
Prvú polovicu roku 1961 strávil bojom s depresiou a paranojou a čoraz častejšie sa vyhrážal samovraždou. Dňa 2. júla (toho roku) vstal Hemingway skoro ráno, vzal si brokovnicu a strelil sa do hlavy. Ernest Hemingway je považovaný za spisovateľa Stratenej generácie a za jedného z najdôležitejších autorov amerického realizmu.