Dnes má meniny: Jaroslava
„Zberanie“ ruských území, čiže sobiranie russkich zemeľ má v ruských dejinách nezastupiteľné miesto a znamená niečo ako teritoriálnu akumuláciu Ruského kniežactva vokrug (okolo) Moskvy od čias Ivana III. v 15. storočí. Vtedy sa začala geopolitická expanzia Ruska, ktorá cez rôzne peripetie viedla až k vytvoreniu mohutného kolosu zvaného Sovietsky zväz.
Tomu síce utiekli po boľševickej revolúcii z lopaty krajiny ako Fínsko a Poľsko, ale tá prvá ostala aj v časoch studenej vojny závislá od ZSSR, tá druhá sa stala de facto jeho guberniou s predstieranou samostatnou ekonomickou a zahraničnou politikou. Po zlyhaní Gorbačovovej perestrojky nastalo to, čo Vladimír Putin nazval „najväčšou geopolitickou katastrofou“ – svet Sovietov sa rozpadol, sovietske zväzové republiky sa osamostatnili a jeho satelity vrátane Slovenska nevďačne „dezertovali“ k nepriateľovi. Víťazstvo Sovietskeho zväzu v Druhej svetovej vojne začali v strednej Európe považovať ani nie tak za oslobodenie, ale skôr za nahradenie jednej totality druhou.
Gorbačov je mŕtvy, nastal čas na „sobiranie“ rotrúseného
Takto reagovala na správu o jeho smrti vychýrená televízna diva a dvorná kremeľská ideologička Margarita Simonjanová, hlava propagandistickej mašinérie pod hlavičkou RT (Russia Today, teda Rossija sevodňja). Mimochodom, už od 23. 2. 2022, teda od druhého dňa “špeciálnej vojenskej operácie” proti Ukrajine, sa táto dáma nachádza na sankčnom zozname EÚ.
Tým „roztrúseným“ mala na mysli bývalé sovietske republiky a celkom „nedvojznačne“ tým dala najavo, že Ukrajina je iba začiatok. V oficiálnych médiách je dnes nepredstaviteľné, že by sa tam objavil názor prezentujúci niečo iné ako oficiálny, štátom riadený postoj. Masírovaniu verejnej mienky panuje televízny Prvý kanál ( Пе́рвый кана́л), čo je najsledovanejšia stanica v celom Rusku pokrývajúca 99 % ruského územia. Až 51 % akcií tohto kanálu vlastní štát.
Reakcie veľkého kormidelníka na skon Gorbačova
Odozva Vladimíra Putina na úmrtie Michaila Gorbačova nebola najprv žiadna a napokon veľmi formálna, strohá a najmä vyhýbavá.
Záležitosť odovzdal do rúk svojho tlačového odboru: „Prezident Putin vyjadruje hlboký zármutok nad úmrtím Michaila Gorbačova,“ znela tlačová správa. Potom nechal Kremeľ rodine pozostalého poslať telegram, v ktorom sa okrem nič nehovoriacich fráz sucho uvádza, že „viedol našu krajinu v čase komplexných dramatických zmien a prevratných zahraničnopolitických, ekonomických a sociálnych výziev.“
Putin, samozrejme, nemal Gorbačova prečo obľubovať, veď „Gorbi“ Moskve „prešustroval“ najväčšie impérium v dejinách ľudstva. Superveľmoc, pred ktorou čo do unifikačnej idey a praxe hlboko zaostáva aj geograficky roztrieštený British Empire.
Strata pre opozíciu
Hoci v posledných rokoch Gorbačov pripomínal už len bezmocnú zdravotnú trosku, opozícia sa mohla opierať prinajmenšom o jeho bývalú svetovú prestíž. „Venoval našej krajine a celému svetu neuveriteľný dar – 30 rokov mieru. Ale tento dar nám ukradli a ďalšie dary už nebudú,“ vyhlásil Dmitrij Muratov, nositeľ Nobelovej ceny mieru (2021) a bývalý šéfredaktor opozičnej Novoj gazety (Но́вая газе́та), ktorá pre odhaľovanie korupcie na najvyšších miestach „putinštátu“ a pre odsudzovanie vojny na Ukrajine musela v marci 2022 zastaviť činnosť. „Všetci sme sa stali sirotami,“ napísal Alexej Venediktov, bývalý riaditeľ poslednej nezávislej rozhlasovej stanice Echo Moskvy (Эхо Москвы), ktorú po útoku na Ukrajinu tiež zakázali.
S pochvalnými nekrológmi sa prihlásili aj mnohí iní opozičníci, napr. uväznený Alexej Navaľnyj alebo Grigorij Javlinskij, predseda dnes opozičnej, ale zatiaľ nezakázanej politickej strany Jabloko. Ich vyjadrenia silno kontrastujú s vyhláseniami tých, ktorí za Putina robia špinavú prácu, ako je predseda prorežimnej Liberálnodemokratickej strany Leonida Sluckého. Ten v smrti Gorbačova vidí „boží zásah“.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik