SÚHRN: 6 mesiacov od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Čo všetko sa udialo a kam konflikt smeruje?

Zdroj FOTO: Telegram

Prešlo šesť mesiacov, odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Svoju vojnovú inváziu “ospravedlňovalo” nezmyselnou denacifikáciou susedného štátu. Hneď od začiatku očakávalo rýchle a jasné víťazstvo s cieľom, ktorý nie je dodnes celkom jasný. Nádeje na rýchle zvrhnutie prozápadnej vlády V. Zelenského sa ale vytratili už po prvých dňoch.

Dnes mnohí analytici očakávajú dlhodobý konflikt. Tzv. „opotrebovávacia vojna“, ktorá zanecháva tisíce mŕtvych, ničí a vysídľuje mnohé časti okupovaného územia, je katastrofická pre Ukrajinu a nákladná pre Rusko.

Invázia nebola prekvapením pre stúpencov Ruska. Rozmiestnenie viac ako stovky tisíc vojakov pozdĺž hraníc s Ukrajinou nešlo dokopy s tvrdeniami Moskvy, že inváziu nechce a ide len o špeciálnu operáciu. Avšak na cudzom území…

Mesiac po úplnej invázii, ktorá začala 24. februára, už boli Rusi nútení zmeniť svoju armádu a ciele, keď zistili, že začatie ofenzívy na ukrajinské hlavné mesto Kyjev zo severu, východu i juhu naraz bolo veľa aj pre vlastné sily uprostred ukrajinského odporu.

Koncom marca ale Kremeľ uviedol, že sa sústredí na oslobodenie Donbasu na východe Ukrajiny, kde sa nachádzajú dva proruské separatistické regióny – Luhansko a Doneck. Zhodovalo sa to s cieľom pokúsiť sa postúpiť svoje sily pozdĺž južného pobrežia Ukrajiny, získať kontrolu nad prístavmi Mariupoľ, Melitopoľ a Cherson, ale aj čiernomorskú základňu Hadieho ostrova.

Časy sa ale zmenili a hoci je pozícia Ruska na Donbase relatívne bezpečná, jeho kontrola na juhu Ukrajiny sa zdá byť o čosi menej stabilná.

Ruské jednotky sa v posledných mesiacoch stiahli z Hadieho ostrova a obsadili oblasti ako Krym a Cherson (z ktorých ruskí velitelia údajne utiekli). Ruské sily sú tiež svedkami zvyšujúceho sa počtu ukrajinských útokov, čo by mohlo byť začiatkom tak vychvaľovanej protiofenzívy kyjevských síl s cieľom získať späť stratené územie na juhu.

Zdroj FOTO: Telegram

Medzitým prístavné mestá Mykolajiv a Odesa na západnom pobreží utrpeli opakované ostreľovanie, ale zostávajú pod kontrolou Ukrajiny.

Na základe dohody medzi Moskvou a Kyjevom, ktorú sprostredkovala OSN a Turecko, sa tiež podarilo obnoviť vývoz obilia z iných ukrajinských prístavov. Dohoda ukončila niekoľko mesiacov trvajúcu ruskú blokádu.

V prvom mesiaci vojny bola baštou Ruska skutočne južná Ukrajina. Veľmi rýchlo prebrali Cherson a dve tretiny Záporožia. Celé pobrežie Čierneho mora bolo takmer pod ich kontrolou, najmä blokáda vývozu obilia a iných produktov z Ukrajiny.

Zrazu nastal obrat, keď okupovanie Luhanska a Donecka je pomalý, hoci do istej miery stále konzistentný pokrok. Kampaň na Donbase prebieha o niečo lepšie, zraniteľní sú ale na juhu. 

V júli Ukrajina pompézne oznámila, že spustí protiofenzívu na juhu, ale mnohí analytici sa pýtajú, kde a kedy sa to môže uskutočniť.

Hovorí sa o nej už mesiac, no žiadne veľké pokroky zaznamenané nie sú. Miera, do akej by Ukrajina mohla na týchto líniách pokročiť, je neistá.

Zdroj FOTO: Telegram

Zdá sa, že ich stratégiou je znemožniť Rusku udržať sa a potom vykonať obliehanie a nie protiofenzívu. Pokúsiť sa ich presvedčiť, aby sa vzdali kontroly nad územím Chersonu a Mykolajiva.

Keďže sa hovorí o patovej situácii medzi Ruskom a Ukrajinou, navyše bez toho, aby ani jedna zo strán postúpila alebo neustúpila veľké územie, analytici sa pýtajú, čo sa stane v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov, keď nastane jeseň (spolu s notoricky známym obdobím bahna) a zima.

Vyhliadky budú pravdepodobne pripomínať močiar, a to fyzicky na zemi, aj na geopolitickej úrovni, pričom žiadna zo strán nebude schopná urobiť pokrok a nebude mať žiadny impulz na návrat k rokovaniam o prímerí po neúspešných rokovaniach začiatkom tohto roka.

Západ musí podľa analytikov začať zvažovať možnosť, že na Ukrajine budú mať teritoriálne línie horšie ako tie po roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a hodil svoju váhu na proruské separatistické sily bojujúce s jednotkami na východe Ukrajiny.

„Víťazstvo“ Putina je ale s obrovskými stratami – ruská armáda je teraz plne odhodlaná bojovať a napriek tomu skončila na rovnakej strategickej pozícii, ako keď proti nej bojovali zástupné sily Moskvy na východnej Ukrajine.

Zdroj FOTO: Telegram

Putin si všeobecne prepočítal náklady invázie na Ukrajinu a vzťahy medzi Moskvou a Západom sú na najnižšom bode za posledné desaťročia, keďže na ruskú ekonomiku sú uvalené medzinárodné sankcie.

Napriek tomu je ruská verejnosť stále vnímaná ako široká podpora vojny. Možno to nie je prekvapujúce vzhľadom na všadeprítomnú provojnovú propagandu, ktorú vysielajú štátom riadené prokremeľské médiá, a obavy z represálií, keď vystupujú proti invázii.

Za Putina sa Rusko snažilo potlačiť kritické hlasy. Tento tvrdý zásah bol potvrdený počas invázie s Ruskom zavedením legislatívy, ktorá mu umožňuje stíhať kohokoľvek, koho považuje za úmyselného šíriteľa „nepravdivých informácií“ o ruskej armáde.

Koľko ruská verejnosť skutočne vie (alebo je aspoň ochotná o tom verejne hovoriť) o „špeciálnej vojenskej operácii“ – ako Rusko nazýva inváziu, nie je isté.

Rusko sporadicky zverejnilo informácie o počte svojich vojakov, ktorí boli zabití na Ukrajine, ale nedávno to prestalo robiť a pravdepodobne bude chcieť tieto informácie zamlčať; bývalá sovietsko-afganská vojna bola nepopulárna kvôli jej nákladom pre ruských vojakov, pričom sa predpokladá, že v 10-ročnom konflikte zahynulo okolo 15-tisíc ľudí.

Vo štvrtok (18. augusta) Ukrajina tvrdila, že za šesť mesiacov vojny zahynulo viac ako 44-tisíc ruských vojakov, USA si myslí, že sú to prehnané čísla a ostáva na úrovni do 20-tisíc. Posledný oficiálny počet obetí, ktorý ruské ministerstvo obrany zverejnilo, bolo v marci. A to 1 351 obetí.